Hodnoty koncentrácií PM2,5 v ovzduší

Dátum poslednej aktualizácie:11.12.2023

Definícia indikátora

Indikátor popisuje úroveň znečistenia ovzdušia v SR, čiže plnenie limitných hodnôt znečistenia ovzdušia pre znečisťujúcu látku PM2,5
 

Jednotka indikátora

µg/m3

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:


Cieľom v kvalite ovzdušia je udržať kvalitu ovzdušia v miestach, kde je dobrá kvalita ovzdušia, a v ostatných prípadoch zlepšiť kvalitu ovzdušia. Dobrou kvalitou ovzdušia je úroveň znečistenia ovzdušia nižšia ako limitná hodnota a cieľová hodnota. Hodnotením kvality ovzdušia je zisťovanie úrovne znečistenia ovzdušia použitím metód merania, výpočtu, predpovedania alebo odhadovania.

Imisia – prenikanie látok znečisťujúcich ovzdušie v prízemnej vrstve z miesta vzniku na druhé miesto, je dôsledkom emisie
Limitná hodnota – úroveň znečistenia ovzdušia určená na základe vedeckých poznatkov s cieľom zabrániť, predchádzať alebo znížiť škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, ktorá sa má dosiahnuť v danom čase a od toho času nemá byť už prekročená. Limitná hodnota sa od ustanovených termínov nesmie prekročiť viac ako o medzu tolerancie. Medzou tolerancie je percento limitnej hodnoty, o ktoré môže byť limitná hodnota prekročená v súlade s ustanovenými podmienkami.
Cieľová hodnota – úroveň znečistenia ovzdušia určená s cieľom zabrániť, predchádzať alebo znížiť škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, ktorá sa má dosiahnuť v danom čase, ak je to možné. Kritickou úrovňou je úroveň znečistenia ovzdušia určená na základe vedeckých poznatkov, pri prekročení ktorej sa môžu vyskytnúť priame nepriaznivé vplyvy na stromy, iné rastliny alebo prírodné ekosystémy okrem ľudí.
Celková depozícia – celkové množstvo znečisťujúcich látok, ktoré sa prenieslo z atmosféry na povrch pôdy, vegetácie, vody a budov v danej oblasti a v danom čase
EMEP – European Monitoring and Evaluation Programme – Program pre monitorovanie a hodnotenie diaľkového prenosu znečistenia v Európe

AOT40 – cieľová hodnota indexu expozície ozónom pre ochranu vegetácie. AOT40 vyjadrený v μg/m3.h je súčet rozdielov medzi hodinovými koncentráciami väčšími
ako 80 μg/m3 (= 40 častína miliardu) a 80 μg/m3 počas daného obdobia pri používaní len 1-hodinových hodnôt nameraných každý deň od 8.00 do 20.00 hod. stredoeurópskeho času (SEČ). Cieľová hodnota je 18 000 µg/m3.h (priemer za 5 rokov). Hodnota AOT40 na ochranu lesov sa počíta rovnako ako AOT40 na ochranu vegetácie, avšak za obdobie od 1. apríla do 30. septembra. Referenčná úroveňpre spravodajstvo do EK je 20 000 µg/m3.h. Táto hodnota platí len pre predmestské, vidiecke a pozaďové stanice.

Program a integrovaný program na zlepšenie kvality ovzdušia určujú opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia v oblastiach riadenia kvality ovzdušia na účely dosiahnutia dobrej kvality ovzdušia v danom čase. V oblastiach riadenia kvality ovzdušia, v ktorých dochádza k prekračovaniu limitných hodnôt alebo cieľových hodnôt, pre ktoré už lehota na ich dosiahnutie uplynula, program alebo integrovaný program určí vhodné opatrenia na to, aby sa obdobie, v ktorom sú uvedené hodnoty prekračované, čo najviac skrátilo. Programy môžu zahrnúť aj opatrenia, ktoré sa uplatňujú v akčných plánoch na zabezpečenie kvality ovzdušia, a aj osobitné opatrenia zamerané na ochranu citlivých skupín obyvateľstva vrátane detí.

Metodika:

Kvalitu ovzdušia vo všeobecnosti určuje obsah znečisťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší. Hodnotenie kvality ovzdušia sa uskutočňuje v zmysle zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia. Základným  východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia v SR sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO).

Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia (2022)


Zdroj: SHMÚ

Zóny a aglomerácie tvoria rozsiahle územia a súhrnne pokrývajú celé územie  SR.  V každej zóne je priestorové  rozloženie  koncentrácií  znečisťujúcich  látok  pomerne  variabilné  – zahŕňa  zvyčajne územia s významnými zdrojmi emisií a zhoršenou kvalitou ovzdušia, ale aj pomerne čisté oblasti bez zdrojov.  Z dôvodu uľahčenia riadenia kvality ovzdušia boli definované tzv. oblasti  riadenia  kvality ovzdušia. Tieto oblasti sú podmnožinou jednotlivých zón – každá zóna ich môže obsahovať niekoľko.  

Ak namerané koncentrácie niektorej znečisťujúcej látky v ovzduší na danej monitorovacej stanici prekročia v sledovanom roku limitnú alebo cieľovú hodnotu, príslušné územie, ktoré stanica svojim meraním  reprezentuje,  je  podľa  zákona  č. 137/2010 Z. z. o ovzduší  v znení  neskorších  predpisov vyhlásené za oblasť riadenia kvality ovzdušia (ORKO). Okresný  úrad v sídle kraja má povinnosť vypracovať pre túto oblasť Program na zlepšenie kvality ovzdušia. Ak sú limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty prekračované pre viac znečisťujúcich látok, okresný úrad v sídle kraja vypracuje pre ORKO integrovaný program. Sledovanie a hodnotenie kvality ovzdušia vykonáva Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) ako poverená organizácia vo všetkých aglomeráciách a zónach pre znečisťujúce látky, pre ktoré sú určené limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty a pre prekurzory ozónu.  
SHMÚ každoročne na základe monitorovania znečistenia ovzdušia (za obdobie dlhšie ako jeden rok) navrhuje zoznam ORKO, pričom zoznam zón a aglomerácií zostáva nezmenený. Znečisťujúca látka je vyňatá zo zoznamu ORKO až potom, keď koncentrácie znečisťujúcej látky na stanici tri roky za sebou nepresiahnu limitnú hodnotu.


Hodnotenie kvality ovzdušia sa vykonáva
a) stálym meraním v aglomeráciách alebo v zónach, kde je úroveň znečistenia ovzdušia danou znečisťujúcou látkou vyššia ako horná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia, a ak ide o arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén, aj v zónach a aglomeráciách, v ktorých je úroveň znečistenia ovzdušia medzi hornou medzou a dolnou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia; stále meranie môže byť doplnené modelovacími technikami alebo indikatívnymi meraniami s cieľom poskytnúť primerané informácie o priestorovom rozložení kvality ovzdušia,

b) kombináciou stálych meraní, indikatívnych meraní a modelovacích techník v aglomeráciách a zónach, v ktorých úroveň znečistenia ovzdušia je rovnaká alebo vyššia ako dolná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia a rovnaká alebo nižšia ako horná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia,

c) kombináciou stálych meraní, indikatívnych meraní a modelovacích techník v aglomeráciách a zónach, v ktorých je úroveň znečistenia ovzdušia v reprezentatívnom časovom období medzi hornou medzou a dolnou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia, ak ide o arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén,

d) modelovacími technikami alebo technikami objektívneho odhadu v aglomeráciách a zónach, v ktorých úroveň znečistenia ovzdušia je nižšia ako dolná medza pre hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia.
 

Zdroj dát:

SHMÚ
 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike:

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Limitné hodnoty na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia  podľa vyhlášky MŽP SR č. 250/2023 Z. z. o kvalite ovzdušia

Limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí
Znečisťujúca látka Priemerované obdobie Limitná hodnota
Častice PM10 1 deň 50 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako
35-krát za kalendárny rok
kalendárny rok 40 µg/m3
Častice PM2,5 kalendárny rok Od 1. januára 2020: 20 µg/m3
SO2 1 h 350 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 4-krát za kalendárny rok
1 deň 125 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako
3-krát za kalendárny rok
NO2 1 h 200 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako
18-krát za kalendárny rok
kalendárny rok 40 µg/m3
CO Najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota1) 10 mg/m3
Pb kalendárny rok 0,5 µg/m3
Benzén kalendárny rok 5 µg/m3

 Poznámka:
1)Najväčšia denná 8-hodinová stredná koncentrácia sa vyberie preskúmaním 8-hodinových pohyblivých priemerov vypočítaných z hodinových údajov a aktualizovaných každú hodinu. Každý takto vypočítaný 8-hodinový priemer sa priradí ku dňu, v ktorom končí, t. j. prvým výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jedendeň je obdobie od 17.00 hod. predchádzajúceho dňa do 1.00 hod. daného dňa; posledným výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie od 16.00 hod. do konca daného dňa.
 


Európska zelená dohoda
Je potrebné prehodnotiť politiky v oblasti dodávky čistej energie pre celú ekonomiku, ako aj v oblastiach priemyslu, výroby a spotreby, plošnej infraštruktúry, dopravy, potravinárstva a poľnohospodárstva, výstavby, zdaňovania a sociálnych dávok. Na dosiahnutie týchto cieľov je nevyhnutné zvýšiť vnímanú hodnotu ochrany a obnovy prírodných ekosystémov, udržateľného využívania zdrojov a ľudského zdravia. Práve tu je transformačná zmena najpotrebnejšia a potenciálne aj najprínosnejšia pre hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie EÚ.

2.1.3. Mobilizácia priemyslu v záujme čistého a obehového hospodárstva
Komisia bude čerpať zo skúseností, ktoré získala pri hodnotení súčasných právnych predpisov o kvalite ovzdušia. Okrem toho navrhne, aby sa posilnili ustanovenia o monitorovaní, modelovaní a plánoch kvality ovzdušia s cieľom pomôcť miestnym orgánom dosiahnuť čistejšie ovzdušie. Komisia navrhne najmä revíziu noriem kvality ovzdušia, aby sa lepšie zosúladili s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie

2.1.5. Urýchlenie prechodu na udržateľnú a inteligentnú mobilitu
Najmä v mestách by sa malo znečisťovanie dopravou radikálne znížiť. Otázka emisií a preťaženia v mestách, ako aj zlepšovania verejnej dopravy by sa mala vyriešiť kombináciou viacerých opatrení. V prípade vozidiel so spaľovacím motorom navrhne Komisia prísnejšie normy pre emisie látok znečisťujúcich ovzdušie

2.1.8. Ambícia nulového znečistenia pre netoxické prostredie
Komisia bude čerpať zo skúseností, ktoré získala pri hodnotení súčasných právnych predpisov o kvalite ovzdušia. Okrem toho navrhne, aby sa posilnili ustanovenia o monitorovaní, modelovaní a plánoch kvality ovzdušia s cieľom pomôcť miestnym orgánom dosiahnuť čistejšie ovzdušie. Komisia navrhne najmä revíziu noriem kvality ovzdušia, aby sa lepšie zosúladili s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie

 
Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030)
Environmentálna stratégia predstavuje základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. Envirostratégia 2030 definuje víziu do roku 2030 (dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok), identifikuje základné systémové problémy, nastavuje ciele pre rok 2030, navrhuje rámcové opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie.

Ciele pre čisté ovzdušie:

  • Kvalita ovzdušia v roku 2030 bude výrazne lepšia a nebude mať výrazne nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Dosiahne sa to znížením množstva emisií oproti roku 2005 - SO2 o 82 %, NOx o 50 %, NMVOC o 32 %, NH3 o 30 % a PM2,5 o 49 %
  • Podporovať efektívnejšie spaľovacie zariadenia a systémy vykurovania
  • Postupne utlmiť výrobu elektriny z uhlia
  • Zvýšiť podiel nízkoemisnej dopravy

Národný program znižovania emisií Slovenskej republiky
Medzi najväčšie environmentálne výzvy SR patria aj ciele vychádzajúce zo smernice (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých znečisťujúcich látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES.
Ide o záväzky zníženia emisií oxidov síry, oxidov dusíka, nemetánových prchavých organických zlúčenín, amoniaku a prachových častíc PM2,5 do roku 2030. Na dosiahnutie týchto cieľov MŽP SR v súčasnosti vypracovalo návrh Národného programu znižovania emisií, v ktorom sú navrhnuté politiky a opatrenia na dosiahnutie vyššie uvedených národných záväzkov v dvoch etapách: obdobie rokov 2020 až 2029 a obdobie od roku 2030 ďalej.
Národný program znižovania emisií prispieva k dosiahnutiu cieľov kvality ovzdušia podľa smernice 2008/50/ES, ako aj k zaisteniu súladu s plánmi a programami stanovenými v iných relevantných oblastiach politiky vrátane klímy, energetiky, poľnohospodárstva, priemyslu a dopravy. Zároveň sa tým podporí presun investícií do čistých a účinných technológií.

Kľúčová otázka

Darí sa dosahovať dobrú kvalitu ovzdušia, t. j. úroveň znečistenia nižšiu ako limitná hodnota pre PM2,5?

Kľúčové zistenia

  • V roku 2022 bola prekročená limitná hodnota pre PM2,5 na troch automatických monitorovacích staniciach kvality ovzdušia: Veľká Ida, Letná; Jelšava, Jesenského a Plášťovce.
 

 
 

 
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
- emo_neutral emo_neutral
- Napriek mierne pozitívnemu vývoju sú stále zaznamenávané prekročenia povolených hodnôt. Prekročenia povolených hodnôt vo väzbe na ochranu ľudského zdravia pre PM2,5, boli v roku 2022 rovnako ako v roku 2021, zaznamenané na 3 monitorovacích staniciach.

 

Sumárne zhodnotenie

Vyhodnotenie znečistenia ovzdušia podľa limitných hodnôt na ochranu ľudského zdravia (2022)  

AGLOMERÁCIA
Zóna

 

Ochrana zdravia

Znečisťujúca látka

PM2.5

Doba spriemerovania

1 rok

Parameter priemer

Limitná hodnota (µg.m–3)

20

BRATISLAVA

Bratislava, Kamenné nám.

12

Bratislava, Trnavské Mýto

15

Bratislava, Jeséniova

11

Bratislava, Mamateyova

11

Bratislava, Púchovská 13

KOŠICE

Košice, Štefánikova

17

Košice, Amurská

16

Veľká Ida, Letná 22

Banskobys­trický
kraj

Banská Bystrica,Štefánik. náb.

16

Banská Bystrica, Zelená

12

Jelšava, Jesenského

22

Hnúšťa, Hlavná

14

Lučenec, Gemerská cesta 17

Zvolen, J. Alexyho

14

Žarnovica, Dolná 20

Žiar nad Hronom, Jilemnického

12

Bratislavský kraj

Malacky, Mierové nám.2)

14
Pezinok, Obrancov mieru 13
Rohožník, Senická cesta 14
Rovinka  
Senec, Boldocká 14

Košický
kraj

Kojšovská hoľa  
Trebišov, T.G. Masaryka 16

Strážske, Mierová

16

Krompachy, SNP

17

Nitriansky kraj

Nitra, Janíkovce

11

Nitra, Štúrova

13
Komárno, Vnútorná Okružná 14
Plášťovce 22

Prešovský
kraj

Gánovce Meteo. st.  

Humenné, Nám. slobody

19

Prešov, arm. gen. Ľ. Svobodu

18

Vranov nad Top., M.R.Štefánika

16

Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP

8
Starina Vodná nádrž, EMEP  

Kolonické sedlo

11
Poprad, Železničná 12
Bardejov, Pod Vinbargom 15

Trenčiansky
kraj

Prievidza, Malonecpalská

13

Bystričany, Rozvodňa SSE

14

Handlová, Morovianska cesta

13
Púchov, 1.mája 16

Trenčín, Hasičská

14

Trnavský
kraj

Senica, Hviezdoslavova

14

Trnava, Kollárova

13

Topoľníky, Aszód, EMEP

13

Sereď, Vinárska 12

Žilinský
kraj

Chopok, EMEP  
Liptovský Mikuláš, Školská 14

Martin, Jesenského

17

Oščadnica 17

Ružomberok, Riadok

18

Žilina, Obežná

17

Poznámka:
 Označenie výťažnosti:      90 % platných meraní                  Červenou farbou je vyznačené prekročenie limitnej hodnoty

* monitorovaciu stanicu Malacky nahradila AMS v Rohožníku
Zdroj: SHMÚ

 

Podrobné zhodnotenie

Tieto častice sa monitorovali na 47 staniciach. Minimálny požadovaný rozsah monitorovania bol splnený. Monitorovanie PM2,5 bolo zabezpečené rovnakou metódou ako merania PM10, prístrojmi TEOM a BAM. Požadovaný počet platných nameraných údajov (90 %) bol dosiahnutý na 46 monitorovacích staniciach. Monitorovaciu stanicu Malacky nahradila AMS v Rohožníku.

Pre PM2,5 je stanovená limitná hodnota 20 μg·m-3 (pre priemernú ročnú koncentráciu), ktorá vstúpila do platnosti 1. 1. 2020 (Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2011/850/EU, Príloha 1, bod 5). V roku 2022 bola prekročená limitná hodnota na troch automatických monitorovacích staniciach kvality ovzdušia: Veľká Ida, Letná; Jelšava, Jesenského a Plášťovce. Pri porovnaní závislosti koncentrácií PM2,5 od priemernej minimálnej mesačnej teploty a rýchlosti vetra sa dá zistiť, že kým vyššie hodnoty PM2,5 v Jelšave a v Plášťovciach sú namerané v chladnom období, vo Veľkej Ide sa môžu vyskytnúť v hociktorej časti roka, čo je charakteristické pre celoročný vplyv metalurgického komplexu nachádzajúceho sa v jej blízkosti. Najvyššie koncentrácie boli v Jelšave aj vo Veľkej Ide zaznamenané v extrémne chladnom januári 2017. Je pravdepodobné, že vo Veľkej Ide sa okrem vplyvu priemyselného zdroja znečisťovania ovzdušia prejavuje aj vplyv vykurovania domácností.

Indikátor priemernej expozície PM2,5  (IPE) je definovaný ako trojročný kĺzavý priemer ročných priemerov PM2,5 z vybraných mestských a predmestských pozaďových staní. Jeho pokles v roku 2021 je pravdepodobne možné vysvetliť poklesom emisií na Slovensku i v susedných krajinách.

Indikátor priemernej expozície PM2,5  v rokoch 2010 – 2022

Rok 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022
IPE [μg.m-3] 24,4 24,4 23,1 22,6 20,4 19,9 18,7 19,0 18,4 18,1 16,5 15,7 15,9

Zdroj: SHMÚ
 

Rok 2022 bol výnimočný získaním prvých celoročných výsledkov monitoringu kvality ovzdušia na nových staniciach. Pri časticiach PM10 aj PM2,5 bolo zaznamenané prekročenie limitných hodnôt celkovo na 3 staniciach, z toho je 1 novozriadená. Ide o Plášťovce, kde môžeme jednoznačne prekročenia limitných hodnôt PM častíc pripísať lokálnym kúreniskám (keďže tu absentuje hustejšia doprava i priemyselné zdroje) – rodinným domom, ktoré vykurujú tuhým palivom. Navyše, ďalšia z nových staníc Žarnovica len tesne neprekročila limitnú hodnotu pre PM2,5. V snahe zlepšiť kvalitu ovzdušia na Slovensku bude preto potrebné sa sústrediť najmä na lokálne kúreniská.

Dominantným zdrojom emisií PM2,5 je vykurovanie domácností prevažne tuhým palivom, ktoré dosahuje pre PM2,5 každoročne až 80 % celkových emisií. Priestorové rozloženie koncentrácií PM2,5 na Slovensku bolo vypočítané modelom RIO, pričom ako pomocné priestorové dáta boli použité výstupy z modelu AtmoStreet pre rok 2022 (12,9%), ktorý uvažoval len emisie z lokálnych kúrenísk; ventilačný index (18 %), nadmorská výška (53,3 %) a využitie krajiny (14,9 %). Po následnej úprave výstupu modelu RIO metódou IDW-R dostávame pri porovnaní s meraniami RMSE = 0,2 μg·m-3 a BIAS = –0,05 μg·m-3. Priemerná ročná limitná hodnota 20 μg·m-3 v roku 2022 v tomto priestorovom rozlíšení bola prekročená len miestami, a to najmä na Orave, Dolnom Liptove, Gemeri v okolí Jelšavy, v okolí Košíc, v okolí Martina a Čierneho Balogu. Najvyššie koncentrácie sú obdobne ako v prípade PM10 v lokalitách s veľkým počtom lokálnych kúrenísk na tuhé palivo, v uzavretých horských dolinách.

Priemerná ročná koncentrácia PM2,5 (µg.m-3) (2022)


Zdroj: SHMÚ

Kontakt na spracovateľa

Ing. Dorota Hericová, SAŽP, dorota.hericova@sazp.sk