Hodnoty koncentrácií PM10 v ovzduší

Dátum poslednej aktualizácie:11.12.2023

Definícia indikátora

Indikátor popisuje úroveň znečistenia ovzdušia v SR, čiže plnenie limitných hodnôt znečistenia ovzdušia pre znečisťujúcu látku PM10
 

Jednotka indikátora

počet, µg/m3

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:


Cieľom v kvalite ovzdušia je udržať kvalitu ovzdušia v miestach, kde je dobrá kvalita ovzdušia, a v ostatných prípadoch zlepšiť kvalitu ovzdušia. Dobrou kvalitou ovzdušia je úroveň znečistenia ovzdušia nižšia ako limitná hodnota a cieľová hodnota. Hodnotením kvality ovzdušia je zisťovanie úrovne znečistenia ovzdušia použitím metód merania, výpočtu, predpovedania alebo odhadovania.

Imisia – prenikanie látok znečisťujúcich ovzdušie v prízemnej vrstve z miesta vzniku na druhé miesto, je dôsledkom emisie
Limitná hodnota – úroveň znečistenia ovzdušia určená na základe vedeckých poznatkov s cieľom zabrániť, predchádzať alebo znížiť škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, ktorá sa má dosiahnuť v danom čase a od toho času nemá byť už prekročená. Limitná hodnota sa od ustanovených termínov nesmie prekročiť viac ako o medzu tolerancie. Medzou tolerancie je percento limitnej hodnoty, o ktoré môže byť limitná hodnota prekročená v súlade s ustanovenými podmienkami.
Cieľová hodnota – úroveň znečistenia ovzdušia určená s cieľom zabrániť, predchádzať alebo znížiť škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, ktorá sa má dosiahnuť v danom čase, ak je to možné. Kritickou úrovňou je úroveň znečistenia ovzdušia určená na základe vedeckých poznatkov, pri prekročení ktorej sa môžu vyskytnúť priame nepriaznivé vplyvy na stromy, iné rastliny alebo prírodné ekosystémy okrem ľudí.
Celková depozícia – celkové množstvo znečisťujúcich látok, ktoré sa prenieslo z atmosféry na povrch pôdy, vegetácie, vody a budov v danej oblasti a v danom čase
EMEP – European Monitoring and Evaluation Programme – Program pre monitorovanie a hodnotenie diaľkového prenosu znečistenia v Európe


Program a integrovaný program na zlepšenie kvality ovzdušia určujú opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia v oblastiach riadenia kvality ovzdušia na účely dosiahnutia dobrej kvality ovzdušia v danom čase. V oblastiach riadenia kvality ovzdušia, v ktorých dochádza k prekračovaniu limitných hodnôt alebo cieľových hodnôt, pre ktoré už lehota na ich dosiahnutie uplynula, program alebo integrovaný program určí vhodné opatrenia na to, aby sa obdobie, v ktorom sú uvedené hodnoty prekračované, čo najviac skrátilo. Programy môžu zahrnúť aj opatrenia, ktoré sa uplatňujú v akčných plánoch na zabezpečenie kvality ovzdušia, a aj osobitné opatrenia zamerané na ochranu citlivých skupín obyvateľstva vrátane detí.

Metodika:

Kvalitu ovzdušia vo všeobecnosti určuje obsah znečisťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší. Hodnotenie kvality ovzdušia sa uskutočňuje v zmysle zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia. Základným  východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia v SR sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO).

Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia (2022)


Zdroj: SHMÚ

Zóny a aglomerácie tvoria rozsiahle územia a súhrnne pokrývajú celé územie  SR.  V každej zóne je priestorové  rozloženie  koncentrácií  znečisťujúcich  látok  pomerne  variabilné  – zahŕňa  zvyčajne územia s významnými zdrojmi emisií a zhoršenou kvalitou ovzdušia, ale aj pomerne čisté oblasti bez zdrojov.  Z dôvodu uľahčenia riadenia kvality ovzdušia boli definované tzv. oblasti  riadenia  kvality ovzdušia. Tieto oblasti sú podmnožinou jednotlivých zón – každá zóna ich môže obsahovať niekoľko.  

Ak namerané koncentrácie niektorej znečisťujúcej látky v ovzduší na danej monitorovacej stanici prekročia v sledovanom roku limitnú alebo cieľovú hodnotu, príslušné územie, ktoré stanica svojim meraním  reprezentuje,  je  podľa  zákona  č. 137/2010 Z. z. o ovzduší  v znení  neskorších  predpisov vyhlásené za oblasť riadenia kvality ovzdušia (ORKO). Okresný  úrad v sídle kraja má povinnosť vypracovať pre túto oblasť Program na zlepšenie kvality ovzdušia. Ak sú limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty prekračované pre viac znečisťujúcich látok, okresný úrad v sídle kraja vypracuje pre ORKO integrovaný program. Sledovanie a hodnotenie kvality ovzdušia vykonáva Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) ako poverená organizácia vo všetkých aglomeráciách a zónach pre znečisťujúce látky, pre ktoré sú určené limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty a pre prekurzory ozónu.  
SHMÚ každoročne na základe monitorovania znečistenia ovzdušia (za obdobie dlhšie ako jeden rok) navrhuje zoznam ORKO, pričom zoznam zón a aglomerácií zostáva nezmenený. Znečisťujúca látka je vyňatá zo zoznamu ORKO až potom, keď koncentrácie znečisťujúcej látky na stanici tri roky za sebou nepresiahnu limitnú hodnotu.


Hodnotenie kvality ovzdušia sa vykonáva
a) stálym meraním v aglomeráciách alebo v zónach, kde je úroveň znečistenia ovzdušia danou znečisťujúcou látkou vyššia ako horná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia, a ak ide o arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén, aj v zónach a aglomeráciách, v ktorých je úroveň znečistenia ovzdušia medzi hornou medzou a dolnou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia; stále meranie môže byť doplnené modelovacími technikami alebo indikatívnymi meraniami s cieľom poskytnúť primerané informácie o priestorovom rozložení kvality ovzdušia,

b) kombináciou stálych meraní, indikatívnych meraní a modelovacích techník v aglomeráciách a zónach, v ktorých úroveň znečistenia ovzdušia je rovnaká alebo vyššia ako dolná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia a rovnaká alebo nižšia ako horná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia,

c) kombináciou stálych meraní, indikatívnych meraní a modelovacích techník v aglomeráciách a zónach, v ktorých je úroveň znečistenia ovzdušia v reprezentatívnom časovom období medzi hornou medzou a dolnou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia, ak ide o arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén,

d) modelovacími technikami alebo technikami objektívneho odhadu v aglomeráciách a zónach, v ktorých úroveň znečistenia ovzdušia je nižšia ako dolná medza pre hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia.
 

Zdroj dát:

SHMÚ
 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike:

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Limitné hodnoty na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia  podľa vyhlášky MŽP SR č. 250/2023 Z. z. o kvalite ovzdušia

Limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí
Znečisťujúca látka Priemerované obdobie Limitná hodnota
Častice PM10 1 deň 50 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako
35-krát za kalendárny rok
kalendárny rok 40 µg/m3
Častice PM2,5 kalendárny rok Od 1. januára 2020: 20 µg/m3
SO2 1 h 350 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 4-krát za kalendárny rok
1 deň 125 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako
3-krát za kalendárny rok
NO2 1 h 200 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako
18-krát za kalendárny rok
kalendárny rok 40 µg/m3
CO Najväčšia denná 8-hodinová stredná hodnota1) 10 mg/m3
Pb kalendárny rok 0,5 µg/m3
Benzén kalendárny rok 5 µg/m3

 Poznámka:
1)Najväčšia denná 8-hodinová stredná koncentrácia sa vyberie preskúmaním 8-hodinových pohyblivých priemerov vypočítaných z hodinových údajov a aktualizovaných každú hodinu. Každý takto vypočítaný 8-hodinový priemer sa priradí ku dňu, v ktorom končí, t. j. prvým výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jedendeň je obdobie od 17.00 hod. predchádzajúceho dňa do 1.00 hod. daného dňa; posledným výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie od 16.00 hod. do konca daného dňa.
 

Európska zelená dohoda (2019)

Európska zelená dohoda predstavuje plán Európskej komisie na ekologickú transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti. Jej primárnym cieľom je zabezpečiť, aby do roku 2050 bola Európa vôbec prvý klimaticky neutrálny kontinent. Daný dlhodobý cieľ znamená, že sa do roku 2050 EÚ transformuje na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov.

Kvalita ovzdušia v roku 2030 bude výrazne lepšia a nebude mať výrazne nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Dosiahne sa to znížením množstva emisií oproti roku 2005 – SO2 o 82 %, NOx o 50 %, NMVOC o 32 %, NH3 o 30 % a PM2,5 o 49 %. Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunú k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia. Národný program znižovania znečisťovania bude zameraný na nákladovo efektívne opatrenia redukcie emisií. Ochrana ovzdušia sa bude riadiť zásadou „znečisťovateľ platí“. Zváži sa zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami pre látky znečisťujúce ovzdušie. Systém poplatkov za znečisťovanie ovzdušia bude nastavený efektívne a motivačne.

Je potrebné prehodnotiť politiky v oblasti dodávky čistej energie pre celú ekonomiku, ako aj v oblastiach priemyslu, výroby a spotreby, plošnej infraštruktúry, dopravy, potravinárstva a poľnohospodárstva, výstavby, zdaňovania a sociálnych dávok. Na dosiahnutie týchto cieľov je nevyhnutné zvýšiť vnímanú hodnotu ochrany a obnovy prírodných ekosystémov, udržateľného využívania zdrojov a ľudského zdravia. Práve tu je transformačná zmena najpotrebnejšia a potenciálne aj najprínosnejšia pre hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie EÚ.

2.1.3. Mobilizácia priemyslu v záujme čistého a obehového hospodárstva
Komisia bude čerpať zo skúseností, ktoré získala pri hodnotení súčasných právnych predpisov o kvalite ovzdušia. Okrem toho navrhne, aby sa posilnili ustanovenia o monitorovaní, modelovaní a plánoch kvality ovzdušia s cieľom pomôcť miestnym orgánom dosiahnuť čistejšie ovzdušie. Komisia navrhne najmä revíziu noriem kvality ovzdušia, aby sa lepšie zosúladili s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie

2.1.5. Urýchlenie prechodu na udržateľnú a inteligentnú mobilitu
Najmä v mestách by sa malo znečisťovanie dopravou radikálne znížiť. Otázka emisií a preťaženia v mestách, ako aj zlepšovania verejnej dopravy by sa mala vyriešiť kombináciou viacerých opatrení. V prípade vozidiel so spaľovacím motorom navrhne Komisia prísnejšie normy pre emisie látok znečisťujúcich ovzdušie

2.1.8. Ambícia nulového znečistenia pre netoxické prostredie
Komisia bude čerpať zo skúseností, ktoré získala pri hodnotení súčasných právnych predpisov o kvalite ovzdušia. Okrem toho navrhne, aby sa posilnili ustanovenia o monitorovaní, modelovaní a plánoch kvality ovzdušia s cieľom pomôcť miestnym orgánom dosiahnuť čistejšie ovzdušie. Komisia navrhne najmä revíziu noriem kvality ovzdušia, aby sa lepšie zosúladili s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)

Environmentálna stratégia predstavuje základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. Envirostratégia 2030 definuje víziu do roku 2030 (dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok), identifikuje základné systémové problémy, nastavuje ciele pre rok 2030, navrhuje rámcové opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie.

Ciele pre čisté ovzdušie:

  • Kvalita ovzdušia v roku 2030 bude výrazne lepšia a nebude mať výrazne nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Dosiahne sa to znížením množstva emisií oproti roku 2005 - SO2 o 82 %, NOx o 50 %, NMVOC o 32 %, NH3 o 30 % a PM2,5 o 49 %
  • Podporovať efektívnejšie spaľovacie zariadenia a systémy vykurovania
  • Postupne utlmiť výrobu elektriny z uhlia
  • Zvýšiť podiel nízkoemisnej dopravy

Národný program znižovania emisií Slovenskej republiky
Medzi najväčšie environmentálne výzvy SR patria aj ciele vychádzajúce zo smernice (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých znečisťujúcich látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES.
Ide o záväzky zníženia emisií oxidov síry, oxidov dusíka, nemetánových prchavých organických zlúčenín, amoniaku a prachových častíc PM2,5 do roku 2030. Na dosiahnutie týchto cieľov MŽP SR v súčasnosti vypracovalo návrh Národného programu znižovania emisií, v ktorom sú navrhnuté politiky a opatrenia na dosiahnutie vyššie uvedených národných záväzkov v dvoch etapách: obdobie rokov 2020 až 2029 a obdobie od roku 2030 ďalej.
Národný program znižovania emisií prispieva k dosiahnutiu cieľov kvality ovzdušia podľa smernice 2008/50/ES, ako aj k zaisteniu súladu s plánmi a programami stanovenými v iných relevantných oblastiach politiky vrátane klímy, energetiky, poľnohospodárstva, priemyslu a dopravy. Zároveň sa tým podporí presun investícií do čistých a účinných technológií.

Kľúčová otázka

Darí sa dosahovať dobrú kvalitu ovzdušia, t. j. úroveň znečistenia nižšiu ako limitná hodnota pre PM10?

Kľúčové zistenia

  • V roku 2022 neprišlo na žiadnej monitorovacej stanici k prekročeniu limitnej hodnoty 40 μg·m–3 pre priemernú ročnú koncentráciu PM10. Najvyššie hodnoty tohto ukazovateľa zaznamenali Veľká Ida, Letná (37 μg·m–3) a Jelšava, Jesenského (30 μg·m–3). Prekročenia limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24-hodinové koncentrácie sa vyskytli na troch AMS (Jelšava, Jesenského, Veľká Ida, Letná a Plášťovce).
 

 
 

 
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_smile emo_neutral emo_neutral
Zaznamenaný bol pozitívny trend vo vývoji kvality ovzdušia aj napriek jeho mierne kolísavému priebehu. Napriek mierne pozitívnemu vývoju sú stále zaznamenávané prekročenia povolených hodnôt. Prekročenia povolených hodnôt vo väzbe na ochranu ľudského zdravia pre PM10, boli v roku 2022 rovnako ako v roku 2021, zaznamenané na 3 monitorovacích staniciach.

 

Sumárne zhodnotenie

Vyhodnotenie znečistenia ovzdušia podľa limitných hodnôt na ochranu ľudského zdravia (2022)  

AGLOMERÁCIA
Zóna

 

Ochrana zdravia

Znečisťujúca látka

PM10

Doba spriemerovania

24 hod

1 rok

Parameter počet prekročení priemer

Limitná hodnota (µg.m–3)

50

40

Maximálny počet povolených prekročení

35

BRATISLAVA

Bratislava, Kamenné nám.

3

18,8

Bratislava, Trnavské Mýto

9

24

Bratislava, Jeséniova

0 15

Bratislava, Mamateyova

1

18

Bratislava, Púchovská 1 19

KOŠICE

Košice, Štefánikova

21

26

Košice, Amurská

12

22
Veľká Ida, Letná 68 37

Banskobys­trický
kraj

Banská Bystrica,Štefánik. náb.

20

26

Banská Bystrica, Zelená

0

16

Jelšava, Jesenského

53

30

Hnúšťa, Hlavná

5

21

Lučenec, Gemerská cesta 19 24

Zvolen, J. Alexyho

1

19

Žarnovica, Dolná 21 25

Žiar nad Hronom, Jilemnického

0

16

Bratislavský kraj

Malacky, Mierové nám.*

0

22
Pezinok, Obrancov mieru 3 16
Rohožník, Senická cesta * 1 21
Rovinka 0 19
Senec, Boldocká 8 20

Košický
kraj

Kojšovská hoľa    
Trebišov, T.G. Masaryka 10 22

Strážske, Mierová

5

20

Krompachy, SNP

13

23

Nitriansky kraj

Nitra, Janíkovce

1

17

Nitra, Štúrova

2

22

Komárno, Vnútorná Okružná 12 24
Plášťovce 36 27

Prešovský
kraj

Gánovce Meteo. st.    

Humenné, Nám. slobody

8

23

Prešov, arm. gen. Ľ. Svobodu

15

25

Vranov nad Top., M.R.Štefánika

7

20

Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP

0

11

Starina Vodná nádrž, EMEP    

Kolonické sedlo

1

15

Poprad, Železničná 1 17
Bardejov, Pod Vinbargom 2 20

Trenčiansky
kraj

Prievidza, Malonecpalská

4

17

Bystričany, Rozvodňa SSE

3

19

Handlová, Morovianska cesta

1 16
Púchov, 1.mája 10 22

Trenčín, Hasičská

8

23

Trnavský
kraj

Senica, Hviezdoslavova

2

19

Trnava, Kollárova

4

21

Topoľníky, Aszód, EMEP

3

17
Sereď, Vinárska 6 19

Žilinský
kraj

Chopok, EMEP    
Liptovský Mikuláš, Školská 6 19

Martin, Jesenského

10

26

Oščadnica 9 22

Ružomberok, Riadok

17

23

Žilina, Obežná

18

24

Poznámka:
 Označenie výťažnosti:      90 % platných meraní                  Červenou farbou je vyznačené prekročenie limitnej hodnoty

* monitorovaciu stanicu Malacky nahradila AMS v Rohožníku
Zdroj: SHMÚ

 

Podrobné zhodnotenie

Táto znečisťujúca látka sa monitorovala na 48 staniciach. Minimálny požadovaný rozsah monitorovania bol splnený. Monitorovanie PM10 bolo zabezpečené ekvivalentnou, kontinuálnou metódou oscilačnej mikrováhy (prístroje TEOM) a metódou absorpcie beta žiarenia (prístroje BAM). Požadovaný počet platných nameraných údajov (90 %) bol dosiahnutý na 47 monitorovacích staniciach. Monitorovaciu stanicu Malacky nahradila AMS v Rohožníku.

V roku 2022 neprišlo na žiadnej monitorovacej stanici k prekročeniu limitnej hodnoty 40 μg·m–3 pre priemernú ročnú koncentráciu PM10. Najvyššie hodnoty tohto ukazovateľa zaznamenali Veľká Ida, Letná (37 μg·m–3) a Jelšava, Jesenského (30 μg·m–3). Prekročenia limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24-hodinové koncentrácie sa vyskytli na troch AMS (Jelšava, Jesenského, Veľká Ida, Letná a Plášťovce), pričom najviac prekročení bolo zaznamenaných v januári, marci a v decembri. Najvyšší podiel prekročení mali aglomerácia Košice (zahŕňa aj blízku priemyselnú stanicu vo Veľkej Ide) a zóna Banskobystrický kraj. V auguste bolo vo Veľkej Ide 12 prekročení, z toho dve (24. a 25. 8. 2023) boli pravdepodobne zapríčinené diaľkovým prenosom prachu zo suchých oblastí. V týchto dňoch boli zaznamené prekročenia na ďalších 8 AMS na východnom Slovensku.

Počty prekročení limitnej hodnoty pre priemernú dennú koncentráciu PM10

 

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

Banská Bystrica, Štefánik. náb.

41

28

67

39

25

23

38

20

Jelšava, Jesenského

39

35

82

74

61

44

68

53

Plášťovce

 

 

 

 

 

 

23

36

Košice, Štefánikova

30

19

55

44

42

19

28

21

Veľká Ida, Letná

71

38

62

63

45

22

56

68

Trenčín, Hasičská

43

35

41

37

21

17

18

8

  Zdroj: SHMÚ

Smogový varovný systém je jedným z mechanizmov, ktorých cieľom je ochrana zdravia obyvateľstva pri krátkodobom zhoršení kvality ovzdušia, pričom sa vyhodnocuje prekročenie informačného prahu pre SO2, NO2, O3 a PM10, resp. výstražného prahu pre O3 a PM10. Oznámenie o vzniku smogovej situácie sa vydá pri prekročení informačného prahu a výstraha pred závažnou smogovou situáciou pri prekročení výstražného prahu, ak súčasne podľa vývoja znečistenia ovzdušia a na základe meteorologickej predpovede nie je odôvodnené predpokladať zníženie koncentrácie danej znečisťujúcej látky v priebehu nasledujúcich 24 hodín pod hodnotu výstražného prahu. Jednotlivé znečisťujúce látky majú v smogovom varovnom systéme odlišné nastavenie – informačný (resp. výstražný) prah pre prízemný ozón je prekročený, ak priemerná hodinová koncentrácia presiahne hodnotu 180 μg⋅m–3 (resp. 240 μg⋅m–3 ). Pre NO2 a SO2 je stanovený iba výstražný prah, ktorý je prekročený, ak tri po sebe nasledujúce priemerné hodinové koncentrácie prekročia stanovenú prahovú hodnotu (500 μg⋅m–3 pre SO2 a 400 μg⋅m–3 pre NO2). V prípade PM10 je parametrom 12-hodinový kĺzavý priemer, pričom informačný prah má hodnotu 100 μg⋅m–3 a výstražný 150 μg⋅m–3.

Trvanie prekročenia informačného a výstražného prahu pre PM10 na vybraných staniciach
  2021 2022
Stanica Trvanie prekročenia (h) Trvanie prekročenia (h)
Informačného prahu Výstražného prahu Informačného prahu   Výstražného prahu 
Bratislava, Trnavské Mýto

13

0

0

0

Košice, Amurská

6

0

0

0

Veľká Ida, Letná

91

0

72

Banská Bystrica, Štefánik. náb.

42

0

33 0
Jelšava, Jesenského

138

0

85

0

Rovinka, mobilná AMS

-

0

0

0

Krompachy, SNP

9

0

15

0

Ružomberok, Riadok

10

0

15

0

Martin , Jesenského

9

0

6

0

 Zdroj: SHMÚ

Dominantným zdrojom emisií PM10 je vykurovanie domácností hlavne tuhým palivom, ktoré predstavuje viac než 60 % celkových emisií PM10. Emisie PM10 z cestnej prepravy predstavujú menej ako 10 %, napriek tomu je ich vplyv na kvalitu ovzdušia v blízkosti vyťažených cestných komunikácií nezanedbateľný. Veľké a stredné priemyselné zdroje a systémová energetika tvoria približne 10 % emisií PM10, menšou mierou sa podieľa nakladanie s odpadmi a poľnohospodárstvo. Problematika modelovania PM chemicko- transportným, či rozptylovým modelom je komplikovaná aj relatívne výrazným, aj keď časovo obmedzeným vplyvom aktivít, ktorých emisie je zložité vyčísliť a aspoň približne lokalizovať v priestore a čase – napríklad stavebné a búracie práce, poľnohospodárske práce ako napríklad orba, či žatva a nedovolené spaľovanie poľnohospodárskych zvyškov aj odpadu. Priestorové rozloženie koncentrácií PM10 na Slovensku bolo vypočítané modelom RIO. Limitná hodnota pre priemernú ročnú koncentráciu (40 μg·m–3) nebola v tomto priestorovom rozlíšení modelu nikde prekročená. Najvyššie koncentrácie PM10 sa vyskytujú v dolinách stredného Slovenska, Gemera, Šariša, Spiša, okolia Košíc a na severozápade Slovenska. Na mape je zobrazený počet dní, počas ktorých bola prekročená priemerná denná limitná hodnota koncentrácií PM10 rovnajúca sa 50 μg·m–3. Takýchto dní nesmie byť viac ako 35 v roku. Na mape vidíme, že túto podmienku nespĺňajú doliny na Gemeri v okolí Jelšavy, okolie Veľkej Idy, južné Slovensko v okolí Plášťoviec a oblasti na severozápadnom Slovensku, najmä na Orave a dolnom Liptove. Vyšší počet prekročení majú spravidla slabšie vetrané kotlinové oblasti Slovenska s vysokým podielom tuhých palív na lokálnom vykurovaní.

 

Počet dní s prekročením limitnej hodnoty pre 24-hodinovú koncentráciu PM10 (2022)




Zdroj: SHMÚ

Kontakt na spracovateľa

Ing. Dorota Hericová, SAŽP, dorota.hericova@sazp.sk