Emisie PM10

Dátum poslednej aktualizácie:05.12.2023

Téma

Ovzdušie

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj emisií prachových častíc PM10 vrátane porovnania s plnením záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov.

Jednotka indikátora

%, t, kg, kg/obyv.

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Emisiou je každé priame alebo nepriame vypustenie znečisťujúcej látky do ovzdušia.

K znečisťujúcim látkam v ovzduší patria tuhé znečisťujúce látky (tuhé emisie – TZL), oxid siričitý (SO2), oxidy dusíka (NOX) a oxid uhoľnatý (CO), prchavé organické látky (NMVOC), amoniak (NH3), perzistentné organické látky (POPs) a ťažké kovy (Hg, Cd, Pb). Emisie znečisťujúcich látok sa členia na emisie vypúšťané zo stacionárnych zdrojov (výroba a rozvod elektriny, pary a teplej vody, zariadenia lokálneho vykurovania, priemyselné technologické procesy, ťažba fosílnych palív, skládky a spracovanie odpadu, poľnohospodárska výroba, iné stacionárne zdroje) a mobilných zdrojov (cestná doprava a iné mobilné zdroje).

Najväščí podiel v rámci tuhých znečisťujúcich látkok (TZL) tvoria dve hlavné skupiny:
PM10 sú častice s priemerom od 2,5 do 10 µm, ktoré môžu ľahko prenikať do pľúcnych tkanív a spôsobiť zdravotné problémy v oblasti srdcovo-cievnej a dýchacej sústavy. Zdrojom PM10 častíc je zvírený prach z ciest, priemyselných závodov, spaľovanie tuhých látok či výfukové plyny z motorových vozidiel,
PM2,5 sú častice s priemerom menším ako 2,5 µm a podobne ako PM10 majú negatívny efekt na ľudské zdravie a hlavne na dýchacie cesty. Ich zdrojom sú všetky druhy spaľovacích procesov, vrátane obytného spaľovania dreva, lesných požiarov, elektrárne, procesy v poľnohospodárstve, automobilová doprava atď.

 

Metodika:

 

Základné údaje o jednotlivých stacionárnych zdrojoch znečisťovania ovzdušia (ďalej len „ZZO“) v SR sa začali zbierať ešte v 80-tych rokoch 20. stor. a ukladali sa v Registri emisií a zdrojov znečisťovania ovzdušia (REZZO). Zásadné zmeny v 90-tych rokoch si vyžiadali vytvorenie nového informačného systému na evidenciu ZZO. Od roku 2001 sa pre tento účel používa Národný emisný informačný systém (NEIS), ktorý odvtedy prešiel mnohými zmenami, bol viackrát doplnený o nové funkcie a boli k nemu pridané samostatné moduly. NEIS pri svojom vzniku slúžil hlavne pre výpočet množstva emisií a výšky poplatku za znečisťovanie ovzdušia. Dnes sa už využíva ako dôležitý (v niektorých prípadoch jediný) zdroj širokého spektra údajov (vypustené množstvá emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia za rok, množstvo spálených palív, parametre spaľovacích a technologických zariadení a pod.). V zmysle poverenia Ministerstva životného prostredia SR je správcom NEIS Slovenský hydrometeorologický ústav.
V súčasnosti sa systém skladá z modulu pre okresné úrady (OÚ), portálu NEIS PZ WEB pre prevádzkovateľov ZZO (https://neispz.shmu.sk/) a centrálneho modulu na SHMÚ pre tvorbu užívateľských výstupov. Vybrané údaje sú zverejňované na stránke http://neisrep.shmu.sk, kde si používateľ po bezplatnej registrácii môže tvoriť vlastné výstupové zostavy.

 

Do NEIS sa zbierajú údaje, ktoré vychádzajú z dvoch oznamovacích povinností prevádzkovateľov ZZO:

  • podľa § 24 zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia,
  • podľa § 5 vyhlášky 254/2023 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane ovzdušia

Údaje oznamujú na príslušný okresný úrad priamo prevádzkovatelia a prvotné spracovanie údajov vykonáva zamestnanec OÚ. Súhrnné ročné vyhodnotenie prevádzkovej evidencie všetkých veľkých a stredných ZZO v okrese za predchádzajúci rok predkladá OÚ poverenej organizácii (SHMÚ) v elektronickej forme do 31. mája bežného roka. SHMÚ údaje v systéme ďalej spracováva, analyzuje, kontroluje a v prípade potreby – v spolupráci s príslušným OÚ – opravuje. Táto centralizovaná kontrola prebieha každý rok do konca októbra. Po kontrole nasleduje spracovanie množstva výstupných zostáv.

§ 23 zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia presne stanovuje a popisuje požiadavky na zisťovania množstva emisií.

 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike:

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a prihlásila sa k záväzkom, ktoré pre ňu vyplývajú z nasledovných protokolov:
 

Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu (1999)

Záväzkom SR je zredukovať emisie SO2 do roku 2010 o 80 %, emisie NO2 do roku 2010 o 42 %, emisie NH3 do roku 2010 o 37 % a emisie NMVOC do roku 2010 o 6 % - v porovnaní s rokom 1990. V roku 2012 bola uskutočnená revízia cieľov protokolu, znížiť emisie v roku 2020 oproti východiskovému roku 2005, takto:

Znečisťujúca látka SO2 NOX NM VOC NH3 PM2,5
% zníženia 57 36 18 15 36

Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu stanovuje nasledovné opatrenia pre splnenie cieľov:

  • vypracovať nové projekcie emisií znečisťujúcich látok ktoré sú obsahom tohto protokolu do roku 2010,
  • na základe týchto projekcií pripraviť analýzu možnosti zavedenia kvót pre jednotlivé znečisťujúce látky (pre SO2 sú už emisné kvóty zavedené),
  • implementovať smernice 94/63 EC, 1999/13/EC o prchavých organických zlúčeninách a smernicu 2001/80/EC o obmedzovaní emisií niektorých znečisťujúcich látok z veľkých spaľovacích zariadení.

Národné redukčné záväzky

Národné záväzky znižovania emisií pre jednotlivé členské štáty sú ustanovené v Prílohe II smernice o národných emisných stropoch (smernica o NEC). Sú vyjadrené ako percentuálne zníženie emisií sledovaných znečisťujúcich látok v porovnaní s východiskovým rokom 2005. Záväzky redukcie emisií sú stanovené v dvoch fázach:
a) záväzky platné na rok 2020 a pre nasledujúce roky až do 2029 (v súlade so záväzkami ustanovenými v dodatku k Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 (dodatok  ku Göteborskmu protokolu) a
b) prísnejšie záväzky platné od roku 2030 a pre nasledujúce roky.
Záväzky znižovania emisií ustanovené pre Slovenskú republiku uvádza tabuľka.

Národné záväzky znižovania emisií podľa smernice o NEC pre Slovenskú republiku

Národné redukčné záväzky SR
v porovnaní s východiskovým rokom 2005
SO2 NOX NMVOC NH3 PM2,5
Záväzky platné pre rok 2020 a nasledujúce roky až do roku 2029 57 36 18 15 36
 
Záväzky platné pre rok 2030 a  nasledujúce roky
82 50 32 30 49






 

 

Európska zelená dohoda (2019)

Je potrebné prehodnotiť politiky v oblasti dodávky čistej energie pre celú ekonomiku, ako aj v oblastiach priemyslu, výroby a spotreby, plošnej infraštruktúry, dopravy, potravinárstva a poľnohospodárstva, výstavby, zdaňovania a sociálnych dávok. Na dosiahnutie týchto cieľov je nevyhnutné zvýšiť vnímanú hodnotu ochrany a obnovy prírodných ekosystémov, udržateľného využívania zdrojov a ľudského zdravia. Práve tu je transformačná zmena najpotrebnejšia a potenciálne aj najprínosnejšia pre hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie EÚ.

2.1.3. Mobilizácia priemyslu v záujme čistého a obehového hospodárstva
Komisia bude čerpať zo skúseností, ktoré získala pri hodnotení súčasných právnych predpisov o kvalite ovzdušia. Okrem toho navrhne, aby sa posilnili ustanovenia o monitorovaní, modelovaní a plánoch kvality ovzdušia s cieľom pomôcť miestnym orgánom dosiahnuť čistejšie ovzdušie. Komisia navrhne najmä revíziu noriem kvality ovzdušia, aby sa lepšie zosúladili s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie

2.1.5. Urýchlenie prechodu na udržateľnú a inteligentnú mobilitu
Najmä v mestách by sa malo znečisťovanie dopravou radikálne znížiť. Otázka emisií a preťaženia v mestách, ako aj zlepšovania verejnej dopravy by sa mala vyriešiť kombináciou viacerých opatrení. V prípade vozidiel so spaľovacím motorom navrhne Komisia prísnejšie normy pre emisie látok znečisťujúcich ovzdušie

2.1.8. Ambícia nulového znečistenia pre netoxické prostredie
Komisia bude čerpať zo skúseností, ktoré získala pri hodnotení súčasných právnych predpisov o kvalite ovzdušia. Okrem toho navrhne, aby sa posilnili ustanovenia o monitorovaní, modelovaní a plánoch kvality ovzdušia s cieľom pomôcť miestnym orgánom dosiahnuť čistejšie ovzdušie. Komisia navrhne najmä revíziu noriem kvality ovzdušia, aby sa lepšie zosúladili s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)

Environmentálna stratégia predstavuje základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. Envirostratégia 2030 definuje víziu do roku 2030 (dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok), identifikuje základné systémové problémy, nastavuje ciele pre rok 2030, navrhuje rámcové opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie.

Ciele pre čisté ovzdušie:

  • Kvalita ovzdušia v roku 2030 bude výrazne lepšia a nebude mať výrazne nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Dosiahne sa to znížením množstva emisií oproti roku 2005 - SO2 o 82 %, NOx o 50 %, NMVOC o 32 %, NH3 o 30 % a PM2,5 o 49 %
  • Podporovať efektívnejšie spaľovacie zariadenia a systémy vykurovania
  • Postupne utlmiť výrobu elektriny z uhlia
  • Zvýšiť podiel nízkoemisnej dopravy



Národný program znižovania emisií Slovenskej republiky (2020)
Medzi najväčšie environmentálne výzvy SR patria aj ciele vychádzajúce zo smernice (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých znečisťujúcich látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES.
Ide o záväzky zníženia emisií oxidov síry, oxidov dusíka, nemetánových prchavých organických zlúčenín, amoniaku a prachových častíc PM2,5 do roku 2030. Na dosiahnutie týchto cieľov MŽP SR v súčasnosti vypracovalo návrh Národného programu znižovania emisií, v ktorom sú navrhnuté politiky a opatrenia na dosiahnutie vyššie uvedených národných záväzkov v dvoch etapách: obdobie rokov 2020 až 2029 a obdobie od roku 2030 ďalej.
Národný program znižovania emisií prispieva k dosiahnutiu cieľov kvality ovzdušia podľa smernice 2008/50/ES, ako aj k zaisteniu súladu s plánmi a programami stanovenými v iných relevantných oblastiach politiky vrátane klímy, energetiky, poľnohospodárstva, priemyslu a dopravy. Zároveň sa tým podporí presun investícií do čistých a účinných technológií.

Kľúčová otázka

Aký je vývoj emisií PM10?

Kľúčové zistenia

  • Emisie PM10  v dlhodobom časovom horizonte rokov 2005 až 2021 poklesli, avšak v medziročnom porovnaní emisie PM10 zaznamenali mierny nárast.

 

Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena Pokrok pre dosiahnutie konkrétneho stanoveného cieľa
Pozitivny trend Pozitivny trend emo_sad Pozitivny trend
Bol zaznamenaný výrazne klesajúci trend. Pokračuje klesajúci trend, celkový vývoj je možné považovať za pozitívny. V roku 2021 v porovnaní s rokom 2020 emisie PM10  mierne vzrástli. Slovenskej republike sa darí plniť ciele medzinárodných záväzkov.
 

 

Sumárne zhodnotenie


Pre súčasné plnenie legislatívnych záväzkov je dôležitý rok 2005, ktorý sa z hľadiska porovnávania považuje za základný alebo referenčný (t.j. pokles emisií sa porovnáva s rokom  2005). Charakter trendu emisií znečisťujúcich látok od tohto roku je klesajúci vo väčšine sektorov ekonomiky, a to v dôsledku legislatívnych opatrení, zavádzaní nových technológií, ako aj z ekonomických dôvodov. Pokles sa však v posledných rokoch spomalil.

Podrobné zhodnotenie

Hodnotenie emisnej situácie je spracované na základe emisných inventúr vyplývajúcich z Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (CLRTAP) a teda podľa NFR kategorizácie zdrojov (NFR – Nomenclature for Reporting).

Porovnaním rokov 2005 – 2021 bol zistený výrazný pokles u emisií základných znečisťujúcich látok.  V medziročnom porovnaní (2020 – 2021) došlo k miernemu nárastu emisií všetkých sledovaných znečisťujúcich látok okrem emisií NH3, ktoré mierne poklesli. Tento pozitívny trend vývoja bol zaznamenaný v dôsledku legislatívneho i technologického pokroku a zmenou palivovej základne. Na vývoj mala vplyv aj zmena štruktúry a objemu priemyselnej produkcie.

Emisie PM10 [kt/rok] podľa sektorov ich vzniku za rok 2021

  2005 2010 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021
Energetika 11,45 3,12 2,55 2,27 2,14 2,01 1,94 1,61 1,83
Domácnosti 22,50 21,05 16,34 17,08 17,57 13,70 14,41 14,23 15,37
Doprava 2,64 2,67 1,79 1,70 1,72 1,65 1,66 1,49 1,55
Poľnohospodárstvo 4,42 3,88 3,89 3,93 3,82 3,97 3,93 3,76 3,29
Priemyselné procesy a použitie produktov 3,55 2,17 3,65 1,91 2,44 1,79 1,90 2,66 2,46
Odpady 0,29 0,31 0,32 0,32 0,33 0,30 0,26 0,28 0,27
Spolu 44,84 33,19 28,53 27,21 28,02 23,42 24,10 24,02 24,77

  Zdroj: SHMÚ

Vývoj emisií PM10
V roku 2021 bolo vyprodukovaných 24 772 ton PM10. Od roku 2005 poklesli o 45 %, v roku 2021 však emisie PM10 mierne narástli o 3,1 %.

sektore cestnej dopravy k emisiám PM10 zo spaľovania najvýraznejšie prispievajú dieselové motory, príspevok abrázie je menej významný ako pri emisiách TZL. Celkovo najvýznamnejším podielom k emisiám PM10  prispievajú malé zdroje (vykurovanie domácností), pričom nárast emisií v tomto sektore v rokoch 2015 – 2017 odráža zvýšenú spotrebu dreva v dôsledku nárastu cien zemného plynu a uhlia. Po miernom náraste v roku 2020 emisie PM10 narástli len minimálne. Stacionárne rezidenčné spaľovanie palív je aj hlavným prispievateľom k emisiám PM2,5, PM10 a TZL. Emisie PM2,5 (trend pre PM10 a TZL je veľmi podobný) vykazujú od roku 1990 klesajúci trend, aj keď sklon sa od roku 2005 zmiernil až stabilizoval. V roku 2021 sa táto kategória podieľala viac než 62 % na celkových emisiách PM10.

Medzinárodné porovnanie

 
 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Dorota Hericová, SAŽP, dorota.hericova@sazp.sk