Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu
Tlačiť   PDF

Intenzita využívania podzemných vodných zdrojov

Dátum poslednej aktualizácie16.12.2021

Téma

Zelený rast

Značky

Definícia indikátora

Indikátor predstavuje percento celkových odberov podzemnej vody k celkovým množstvám využiteľných zdrojov a zásob podzemných vôd.

Jednotka indikátora

%

Metadáta

Kľúčové zistenia

Dostatok prírodných zdrojov podzemných vôd, ich lepšia kvalita, nižšie náklady na jej úpravu, a potenciálne menšia možnosť ich znečistenia predurčujú podzemné vody ako dominantný zdroj pitnej vody v SR.

V súlade s údajmi vodohospodárskej bilancie predstavujú prírodné zdroje podzemných vôd na území Slovenska v priemere 146,7 m3.s-1, z tohto množstva tvoria dokumentované využiteľné množstvá podzemných vôd v SR 78 945 l.s-1, t. j. viac než 53,81 % z prírodných zdrojov.
Vzhľadom na to, že množstvo odoberaných podzemných vôd v SR sa od roku 2005 znižuje, klesajúcu tendenciu má i intenzita využívania podzemných vôd a od roku 2010 sa udržuje približne na úrovni 13,8 %. Z hľadiska dokumentovaných využiteľných množstiev podzemných vôd v SR môžeme konštatovať, že doterajšia aj predpokladaná potreba vody je zabezpečená aj napriek tomu, že rozmiestnenie zdrojov kvalitnej vody je regionálne veľmi nerovnomerné. Približne polovica pripadá na juhozápadné Slovensko, predovšetkým oblasť Žitného ostrova. Naopak južné regióny stredného Slovenska a východné Slovensko trpia nedostatkom využiteľných zdrojov vody, v budúcnosti môžu trpieť deficitom pitnej vody.

Sumárne zhodnotenie

Medzinárodné porovnanie

Databáza OECD pre indikátory zeleného rastu obsahuje vybrané ukazovatele na monitorovanie pokroku smerom k zelenému rastu a na podporu tvorby politiky a informovanosti verejnosti. Databáza poskytuje syntézu údajov a ukazovateľov dostupné v celej rade domén. Zdrojom podkladových údajov použitých na naplnenie indikátorov zeleného rastu, ako sú prezentované, zahŕňa celý rad databáz OECD a v niektorých prípadoch aj externé dátové zdroje. Databáza zahŕňa členské krajiny OECD, pristupujúce krajiny a vybrané krajiny, ktoré nie sú členmi OECD (vrátane BRIICS hospodárstiev - Brazília, Rusko, India, Indonézia, Čína a Južná Afrika).

Databáza OECD - Indikátory zeleného rastu (OECD Green Growth Indicators database)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk

Metodika:

Výber a metodika hodnotenia indikátorov zeleného rastu je založená na súbore indikátorov navrhnutých OECD a spracovaných v správe z februára 2011 „Green Growth: Monitoring progress towars green growth“. Údaje týkajúce sa národnej situácie sú zvyčajne prezentované v období rokov 2000 – 2012. Základný časový sled je zmenený v prípadoch, keď nie sú údaje dostupné, prípadne ich porovnanie je znemožnené rozdielnym prístupom v ich zbere, vyhodnocovaní, zmenou metodiky, klasifikácie a pod.
Sumárne hodnotenie vývoja indikátorov z pohľadu zeleného rastu, vzhľadom na to, že stratégia nie je v SR oficiálne implementovaná a tým nie sú určené konkrétne ciele, je založené na hodnotení zodpovedného gestora. Samozrejme toto hodnotenie vychádza ako z posúdenia vývoja v minulosti, tak aj z predpokladaného smerovania na základe doteraz prijatých opatrení.
Vybrané indikátory charakterizujú východiskovú situáciu v SR z pohľadu zeleného rastu  a mali by poslúžiť ako meradlo pri zvažovaní ďalších krokov pri implementácii tejto stratégie a pre komplexné posúdenie smerovania slovenskej ekonomiky do budúcnosti.
Súčasný súbor ukazovateľov zeleného rastu zahŕňa 32 individuálnych ukazovateľov, ktoré sú relevantné v podmienkach v SR, štyri z nich sú národné ukazovatele popisujúce dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky.
 

Zdroj dát:

Využité údaje pochádzajú z oficiálnych národných príp. medzinárodných zdrojov a databáz. Hodnotený vývoj bol prekonzultovaný s odborníkmi štátnej správy (jednotlivé odbory MŽP SR, MH SR, MPSVR SR, MF SR, MPRV SR) a ich odbornými organizáciami (SHMÚ, ŠGÚDŠ, SAŽP, ŠOP SR, IFP) a samozrejme v neposlednom rade aj ŠÚ SR, z ktorého databáz pochádza väčšina údajov.
 

Súvisiace indikátory:

Odkazy k problematike: