Tlačiť   PDF

Emisie skleníkových plynov z priemyselných procesov a použitia produktov

Dátum poslednej aktualizácie 22.09.2017

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj emisií skleníkových plynov z priemyselných procesov a použitia produktov.

Jednotka indikátora

Gg

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Opatrenia v hospodárskej politike na podporu hospodárskeho rastu (2013)
 
Opatrenia sú po obsahovej stránke štruktúrované do štyroch častí. Štvrtá časť materiálu konkretizuje opatrenia hospodárskej politiky na podporu hospodárskeho rastu, ich všeobecnú charakteristiku, základné postuláty, prioritné oblasti a ciele opatrení. Pri podpore podnikania a investovania v SR by sa malo garantovať dodržanie systémových kritérií:
  • proexportná orientácia produkcie (vzhľadom na veľkosť trhu Slovenskej republiky a jeho kapacitnej možnosti saturácie produkcie),
  • tvorba nových pracovných miest s osobitným zreteľom na perspektívne odvetvia a technologicky progresívne, moderné a sofistikované výroby,
  • zapojiť do globálnych výrobných sietí malé a stredné podniky SR,
  • vybudovanie základne pre priemyselný výskum v SR a jeho zapojenie do nadnárodných výskumných sietí.

Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky (2013)
 
Ciele stratégie:
  • prehlbovať integráciu a ukotvenie kľúčových priemyselných odvetví, ktoré zvyšujú miestnu pridanú hodnotu, prostredníctvom spolupráce miestnych dodávateľských reťazcov a podporou ich vzájomného sieťovania,
  • zvýšiť príspevok výskumu k hospodárskemu rastu cestou globálnej excelentnosti a lokálnej relevantnosti,
  • vytvárať dynamickú, otvorenú a inkluzívnu inovatívnu spoločnosť ako jeden z predpokladov pre zlepšenie kvality života,
  • zlepšiť kvalitu ľudských zdrojov pre inovatívne Slovensko.
Pre splnenie strategického cieľa týkajúceho sa  zvýšenia príspevku výskumu k hospodárskemu rastu cestou globálnej excelentnosti a lokálnej relevantnosti sa ako čiastkový cieľ uvádza zvýšenie podielu celkových výdavkoch na výskumu a vývoja minimálne do výšky 1,2 % HDP do roku 2020. Ďalej sa uvádza zvýšiť podiel súkromných zdrojov do výskumu a vývoja v pomere minimálne 2:1 k verejným zdrojom pri zachovaní minimálne súčasného podielu verejných zdrojov na celkových výdavkoch na výskum a vývoj.

Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (2014)

Ciele Stratégie adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy:
  • Poskytnúť objektívnu informáciu o súčasnom stave adaptačných procesov v SR;
  • Na základe dostupných scenárov vývoja zmeny klímy popísať jej prejavy v SR;
  • Analyzovať očakávané dôsledky zmeny klímy pre rozhodujúce oblasti/sektory ekonomických činností;
  • Navrhnúť súbor vhodných proaktívnych adaptačných opatrení a mechanizmus na ich realizáciu v rámci sektorových politík, rozvojových stratégií a akčných plánov na všetkých úrovniach procesu;
  • Určiť postupy pri predchádzaní a manažovaní rizík spojených s extrémnymi prejavmi počasia, s cieľom minimalizovať sociálne a ekonomické náklady s tým spojené;
  • Podporiť rozvoj a aplikácie metodík, modelov a nástrojov na lepšie posudzovanie investičných rizík spojených s nákladmi na škody a adaptáciu na regionálnej, lokálnej úrovni, ale aj na úrovni individuálneho projektu;
  • Na základe inventarizácie súčasného stavu prijať odporúčania pre rozvoj informačných technológií a budovania znalostnej základne pre účinnejšiu adaptáciu;
  • Identifikovať príležitosti spojené s procesom adaptácie a vytvoriť podmienky na ich praktickú realizáciu;
  • Navrhnúť kritériá pre výber a hodnotenie investičných priorít  v rámci adaptačných opatrení;
  • Navrhnúť systém na monitorovanie, hodnotenie a revíziu adaptačných opatrení s ohľadom na dynamiku a neistoty budúceho vývoja scenárov zmeny klímy;
  • Umožniť efektívne prepojenie proaktívnych adaptačných opatrení na finančné zdroje v rámci pripravovaných Operačných programov na obdobie 2014 – 2020 a v rámci nového finančného nástroja LIFE;
  • Konečným cieľom je vytvoriť základnú inštitucionálnu a informačnú infraštruktúru, ktorá by SR umožnila účinnú a nákladovo efektívnu adaptáciu na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy do roku 2020.

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016 – 2020 (2016)
 
V programovom vyhlásení sa uvádza, že v hospodárstve SR má dominantné postavenie priemysel. Priemyselná výroba bude naďalej kľúčovým národohospodárskym odvetvím. Dôležitým prvkom spracovateľského priemyslu v roku 2020 bude jeho charakteristická vlastnosť nositeľa a generátora nových technologických zmien, ktoré sú nositeľmi „inteligentnej“ zamestnanosti. Takzvaná eko-efektívnosť rozvoja priemyselnej výroby bude elementom, ktorý zohrá významnú úlohu v hľadaní rovnováhy hospodárskeho, sociálneho, politického a environmentálneho rozvoja SR. Je nevyhnutné v SR plne rozvinúť princípy a kultúru nového stupňa výrobných vzťahov nazývaných ako PRIEMYSEL 4.0. Východiskom bude už prijatá Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3). K naplneniu tohto cieľa prispejú zdroje na zvýšenie inovačnej výkonnosti stredných podnikov prostredníctvom Operačného programu výskum a inovácie. Vláda bude pokračovať v podpore integrovaného a dlhodobého systému návratnej podpory národných investičných priorít SR prostredníctvom štruktúry Slovak Investment Holding. Okrem univerzitného výskumu je nevyhnutné vytvárať základňu pre priemyselný výskum zvýšením a spružnením inovačnej výkonnosti celého priemyslu v SR.
 
Vláda bude podporovať prechod na obehové hospodárstvo zabezpečujúce racionálne využívanie zdrojov, energetickú efektívnosť a znižovanie environmentálnych dosahov. V tejto oblasti bude preskúmaná surovinová politika SR s identifikáciou kritických surovín pre rozvoj hospodárstva SR. Vláda vytvorí primerané podmienky pre aktívne využívanie princípov iniciatívy Európskeho odporúčania pre malé podnikanie (Small Business Act for Europe) a Akčného plánu pre podnikanie 2020.

oblasti životného prostredia je základným cieľom vytvoriť vhodné predpoklady k postupnému prechodu na konkurencieschopné zdrojovo efektívne a nízkouhlíkové hospodárstvo. Pre naplnenie tohto cieľa je potrebné zamerať sa na podporu efektívneho využívania zdrojov, znižovanie emisií skleníkových plynov a prispôsobovanie sa zmene klímy, ochranu, zachovávanie a zlepšenie ekosystémov, biodiverzity a prírodného kapitálu.

Pri podpore znižovania emisií skleníkových plynov (mitigácia) bude vláda dbať na splnenie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov, a to o minimálne 20 % do roku 2020 oproti roku 2005 v kontexte záväzkov klimaticko-energetického rámca 2020.

Ratifikácia Parížskej dohody (2016)
 
Vláda SR vyslovila súhlas s ratifikáciou Parížskej dohody, ktorá bola prijatá 12. decembra 2015 ako výsledok medzinárodného úsilia od roku 2011 konsenzom 196 strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Nová klimatická dohoda je prelomová najmä v troch dôležitých faktoroch:
  • prvýkrát prináša redukčné záväzky nielen pre rozvinuté krajiny, ako to bolo v Kjótskom protokole, ale pre všetky krajiny,
  • prvýkrát sa nová dohoda dôslednejšie venuje aj adaptácii a zakotvuje povinnosť pripravovať sa na dôsledky zmeny klímy, sledovať a hodnotiť dopady a budovať odolnosť ekosystémov a sociálnych a ekonomických systémov,
  • povinnosť sledovať emisie a informovať o ich množstve sa vzťahuje tiež na všetky krajiny, nielen na rozvinuté, ako to bolo doteraz.

Koncepcia inteligentného priemyslu pre Slovensko (2016)
 
Koncept Inteligentného priemyslu má jednoznačný cieľ – presvedčiť verejnosť o nevyhnutnosti konkrétnych krokov prostredníctvom odporúčaní, ktoré udržia pozíciu slovenských podnikov na priemyselnej mape Európy a v globálnych štruktúrach tak, aby prispievali k sile a vplyvu v ekonomike a fungovaniu celej spoločnosti. Koncepcia inteligentného priemyslu pre Slovensko je očakávanou reakciou na štvrtú priemyselnú revolúciu, v ktorej priemyselná výroba vstupuje do prelomovej etapy – po ére pary, elektriny a počítačov prichádza obdobie digitalizácie. Hlavnými adresátmi zmien, ktoré so sebou prináša koncept Inteligentného priemyslu, sú slovenské priemyselné podniky, ktoré vďaka možnosti efektívnejšej výroby a predaja produktov navýšia svoju konkurencieschopnosť. Zmeny predstavujú výhody aj pre malé a stredné podniky, predovšetkým dodávateľov zariadení, technológií a služieb vďaka prepojenej priemyselnej výrobe.
 
Bolo prijaté rozhodnutie zriadiť Platformu inteligentného priemyslu so zastúpením podnikateľského a akademického sektora a vypracovať akčný plán inteligentného priemyslu SR.

Kľúčová otázka

Aký je vývoj emisii skleníkových plynov z priemyselných procesov a použitia produktov?

Kľúčové zistenia


  • Emisie skleníkových plynov z priemyselných procesov a použitia produktov v porovnaní s rokom 1990 klesli5,4 %.
     
  • Emisie skleníkových plynov z priemyselných procesov a použitia produktov v porovnaní s rokom 2000 vzrástli8 %.
  • Emisie skleníkových plynov z priemyselných procesov a použitia produktov v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli2,4 %.
     
  • Priemyselné procesy a použitie produktov sa v roku 2015 podieľali 22,5 % na celkových emisiách skleníkových plynov.
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
emo_smile emo_sad emo_sad
 
V sledovanom období bol zaznamenaný klesajúci trend.
 
 
V strednodobom hodnotení bol zaznamenaný rastúci trend. Medziročne došlo k nárastu emisií skleníkových plynov z priemyselných procesov a použitia produktov.

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

Sektor priemyselné procesy a použitia produktov je druhým najvýznamnejším sektorom na celkových emisiách skleníkových plynov. Emisie v tomto sektore pochádzajú najmä z technologických procesov pri spracovaní minerálnych materiálov, v chemickom priemysle, pri výrobe ocele a železa a použitia produktov. Znižovanie emisií z technologických procesov je finančne náročné a do veľkej miery limitované samotnou technológiou, pretože tvorba emisií je priamo závislá od objemu výroby. Priestor na znižovanie emisií sa preto nachádza najmä v energetickej časti výroby.
 
Agregované emisie skleníkových plynov z priemyselných procesov a použitia produktov majú kolísavý trend. V roku 2015 v porovnaní s rokom 1990 emisie skleníkových plynov z priemyselných procesov a použitia produktov klesli5,4 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli2,4 %. Emisie skleníkových plynov z priemyselných procesov a použitia produktov v porovnaní s rokom 2000 vzrástli 8 %.  
 
V roku 1990 priemyselné procesy a použitie produktov sa podieľali 13,2 % na celkových emisiách skleníkových plynov a v roku 2015 ich podiel vzrástol na 22,5 %.

Kontakt na spracovateľa

Ing. Juraj Vall, SAŽP, juraj.vall@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Pod pojmom skleníkové plyny rozumieme plyny, ktoré voľne prepúšťajú krátkovlnné slnečné žiarenie a čiastočne pohlcujú či spätne odrážajú dlhovlnné vyžarovanie zemského povrchu. Najvýznamnejším skleníkovým plynom v atmosfére je vodná para H2O, ktorá spôsobuje asi dve tretiny celkového skleníkového efektu. Jej obsah v atmosfére nie je priamo ovplyvňovaný ľudskou činnosťou. Po nej nasleduje oxid uhličitý CO2 s príspevkom asi 30 % k skleníkovému efektu, metán CH4, oxid dusný N2O a nakoniec tzv. "nové plyny" ako ich definuje Kjótsky protokol (spolu 3 %). Hoci patria medzi prirodzené zložky ovzdušia, ich obsah v atmosfére je významne ovplyvnený ľudskou činnosťou. Rast koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére vyvolaný antropogénnou emisiou vedie k zosilňovaniu skleníkového efektu a tým k dodatočnému otepľovaniu atmosféry. Skupina syntetických látok HFCs (neplnohalogénové fluorované uhľovodíky), PFCs (perfluórované uhľovodíky) a SF6 sa dostavajú do atmosféry len vplyvom ľudskej činnosti. Používajú sa ako nosné plyny v sprayoch, náplne chladiacich a hasiacich systémov, ako izolačné látky, rozpúšťadlá pri výrobe polovodičov. Okrem toho, že ohrozujú stratosférický ozón, sú to veľmi "silné" inertné skleníkové plyny s dobou života napr. perfluórmetán CF4 až 50 000 rokov. To znamená, že aj malé emisie majú veľký negatívny dopad na životné prostredie.

Agregované hodnoty emisií v jednotkách "CO2 ekvivalent" sú prepočítané hodnoty s využitím GWP (Global Warming Potential) koeficientov. Hodnoty GWP koeficientov pre jednotlivé skleníkové plyny sú publikované v čiastkových správach o metodikách IPCC a sú medzinárodne uznávanou štandardou.
 

Metodika:

Odborným garantom pre definovanie metodík stanovenia emisií skleníkových plynov je IPCC (Medzinárodný panel pre zmenu klímy) založený v roku 1988 WMO (Svetová meteorologická organizácia) a UNEP (OSN program pre životné prostredie). Poslaním IPCC je hodnotiť vedecké, technické a socio-ekonomické informácie relevantné z pohľadu dopadov na zmenu klímy, spracovať a publikovať návody a príručky o metodikách inventarizácie emisií skleníkových plynov určené pre národných expertov. Viac na http://ghg-inventory.shmu.sk/methodology.php
 
Vývoj emisií skleníkových plynov z priemyselných procesov a použitia produktov zahŕňa emisie skleníkových plynov, ktoré sú generované z technologických procesov a použitia produktov.
 
Priemyselná výroba zahŕňa nasledujúce podniky s počtom zamestnancov 20 a viac:
Výroba potravín, nápojov a tabaku
Výroba textilu, odevov, kože a kožených výrobkov
Výroba drevených a papierových výrobkov, tlač
Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov
Výroba chemikálií a chemických produktov
Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov
Výroba výrobkov z gumy, plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov
Výroba kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení
Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov
Výroba elektrických zariadení
Výroba strojov a zariadení inde nezaradených
Výroba dopravných prostriedkov
Ostatná výroba, oprava a inštalácia strojov a zariadení
 

Zdroj dát:

SHMÚ
 

Súvisiace indikátory:

 

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

 

Odkazy k problematike: