Podiel priemyselnej výroby na HDP

Dátum poslednej aktualizácie:19.12.2023

Definícia indikátora

Indikátor popisuje podiel priemyselnej výroby na hrubom domácom produkte (HDP) vyjadrenom v bežných cenách (b.c.) v SR.

Jednotka indikátora

%

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Hrubý domáci produkt je základný makroekonomický ukazovateľ, ktorý je z hľadiska významu porovnateľný s hrubým národným produktom. Hrubý domáci produkt predstavuje ročnú finálnu produkciu tovarov a služieb, ktorá bola vytvorená, a to bez ohľadu na to, či sa na jej vytvorení podieľal domáci alebo cudzí kapitál. Hrubý domáci produkt vyjadrujeme v bežných alebo v stálych cenách. Hrubý domáci produkt je najkomplexnejším meradlom celkovej úrovne výroby statkov a služieb v danej krajine. Finálny statok (finálna produkcia tovarov a služieb) je taký produkt, ktorý spotrebitelia, podnikatelia, štát a cudzinci vyrábajú a predávajú (kupujú) na konečnú spotrebu alebo investovanie. Hrubý domáci produkt neobsahuje medziprodukty (medzispotrebu), t.j. také statky, ktoré sa používajú na výrobu ďalších statkov.
 

Metodika:

Hrubý domáci produkt (HDP) v trhových cenách predstavuje konečný výsledok činnosti rezidentských jednotiek vyprodukovaný v sledovanom období. Hrubý domáci produkt v trhových cenách sa zostavuje troma metódami. Výrobnou (produkčnou) metódou, ako súčet pridanej hodnoty vytvorenej trhovou činnosťou, činnosťou vytvorenou pre vlastné použitie, netrhovou činnosťou a daní z produktov znížených o subvencie na produkty (vytvorený hrubý domáci produkt). Výdavkovou (spotrebnou) metódou, ako súčet konečnej spotreby domácností, konečnej spotreby neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam, konečnej spotreby verejnej správy, tvorby hrubého fixného kapitálu, zmeny stavu zásob, salda vývozu a dovozu výrobkov a služieb. Dôchodková metóda vypočítava HDP zo samostatných odhadov zložiek pridanej hodnoty, a to odmien zamestnancov, hrubého prevádzkového prebytku/zmiešaného dôchodku a daní z produkcie a dovozu znížených o subvencie.
 
Pri zostavovaní HDP sa používajú tieto klasifikácie zosúladené s medzinárodnými klasifikáciami:
- štatistická klasifikácia ekonomických činností (SK NACE Rev. 2),
- štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA 2008),
- klasifikácia stavieb (KS),
- klasifikácia inštitucionálnych sektorov a subsektorov podľa ESA 2010,
- klasifikácia aktív, bilančných položiek, transakcií a ostatných tokov podľa ESA 2010,
- klasifikácia individuálnej spotreby podľa účelu (COICOP),
- klasifikácia tovarovej štruktúry podľa colného sadzobníka (HS),
- klasifikácia výdavkov verejnej správy (SK – COFOG).

Okrem toho sa používajú národné klasifikácie na úsekoch, kde nie je zatiaľ medzinárodný štandard, alebo ktoré plne nezodpovedajú medzinárodným štandardom:
- jednotná klasifikácia poľnohospodárskych produktov,
- rozpočtová klasifikácia.
 
Údaje zahŕňajú všetky odvetvia ekonomiky v plnom rozsahu transakcií medzi rezidentmi na území krajiny (vrátane nerezidentských častí podnikov umiestnených dočasne na území iných krajín) a cezhraničné transakcie s rezidentmi iných krajín.
 
Základné údaje pre zostavenie HDP

Výrobná (produkčná) metóda: Zdroje údajov v bežných cenách sú zabezpečené štatistickými a účtovnými výkazmi, výberovými zisťovaniami alebo z administratívnych zdrojov údajov. Zoznam štatistických výkazov je každý rok uverejnený v Zbierke zákonov NR a v Štatistickom spravodaji a zozname účtovných výkazov vo Finančnom spravodaji. Ďalšími zdrojmi údajov sú: Platobná bilancia a bankové informácie o peňažnom prehľade poskytované NBS, Plnenie štátneho rozpočtu SR poskytované Ministerstvom financií Slovenskej republiky (MF SR) a informácie poskytované Asociáciou poisťovní. Štatistické zisťovanie v nefinančnom sektore sa uskutočňuje formou kombinácie plošného a výberového zisťovania. Návratnosť výkazov je za závody a podniky s 20 a viac zamestnancami 92 – 95 %. Za malé podniky do 19 zamestnancov okolo 60 %. Návratnosť výkazov za živnostníkov je do 40 %, preto sa používajú aj ďalšie informácie z ročných zdrojov údajov. Návratnosť výkazov za finančné organizácie a verejnú správu je 100 %.
 
Výdavková (spotrebná) metóda: Zdrojmi údajov v bežných cenách pre zistenie konečnej spotreby domácností sú výsledky štatistických zisťovaní za obchod (maloobchodný obrat), trhové služby, priemysel, dopravu, pošty a telekomunikácie, zahraničný obchod a finančný sektor. Ďalšie údaje sú získavané z iných štatistických a administratívnych zdrojov. Komplexné údaje za verejnú správu sú zo štvrťročných finančných a účtovných výkazov z MF SR. Údaje o nákupoch vlády a výdavkoch rozpočtov ministerstiev získavame z MF SR mesačne z hlásenia o príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu. Údaje pre tvorbu hrubého fixného kapitálu a zásoby sú zo závodných a podnikových výkazov. Hlavným zdrojom údajov o zahraničnom obchode je Platobná bilancia, ktorej súčasťou sú údaje o obchodnej bilancii výrobkov a služieb. Podkladom pre Platobnú bilanciu sú štatistické údaje o zahraničnom obchode založené na colnej štatistike.
 
Dôchodková metóda: Hlavnými zdrojmi údajov sú štatistické zisťovania v podnikoch a administratívne zdroje dát MF SR. HDP vypočítaný dôchodkovou metódou sa zostavuje v bežných cenách.
 
Rozdiel objemu HDP vypočítaného výrobnou, výdavkovou a dôchodkovou metódou vyplýva z rozdielnych zdrojov údajov využívaných pri zostavovaní HDP ako aj z nižšej dostupnosti údajov na štvrťročnej báze. Rozdiel medzi výrobnou a výdavkovou metódou HDP sa vyjadruje osobitne ako štatistická diskrepancia. Dôchodková metóda slúži na porovnanie výsledkov HDP zostavených výrobnou a výdavkovou metódou.
 
Priemyselná výroba zahŕňa nasledujúce podniky s počtom zamestnancov 20 a viac:
Výroba potravín, nápojov a tabaku
Výroba textilu, odevov, kože a kožených výrobkov
Výroba drevených a papierových výrobkov, tlač
Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov
Výroba chemikálií a chemických produktov
Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov
Výroba výrobkov z gumy, plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov
Výroba kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení
Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov
Výroba elektrických zariadení
Výroba strojov a zariadení inde nezaradených
Výroba dopravných prostriedkov
Ostatná výroba, oprava a inštalácia strojov a zariadení

Štatistické zisťovania používané pre výpočet HDP vychádzajú zásadne z účtovnej evidencie respondenta, v období v ktorom sa činnosť uskutočnila (accrual basis).
 

Zdroj dát:

ŠÚ SR
 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike:

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (2018)

Ide o strategický dokument dlhodobého charakteru.

Hlavný cieľ: určiť strategické smerovanie hospodárskej politiky Slovenska do roku 2030. Stratégia hospodárskej politiky má zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast hospodárstva, založený na podpore znalostí, inovácií a konkurencieschopného hospodárstva.

Cieľ: Vysoká miera energetickej náročnosti priemyslu, ako aj podielu priemyslu na HDP krajiny, predstavuje do budúcnosti kľúčovú výzvu pre hospodársku politiku v spojitosti s digitálnou transformáciou a inovatívnymi technológiami. V oblasti priemyslu, energetiky, pôdohospodárstva a dopravy by sa bez realizácie inovatívnych a efektívnych postupov zameraných na trvalo udržateľný rozvoj nepodarilo zmierňovať v súčasnosti definované problémy.

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2023 2027 (2023)

Vláda kladie dôraz na zelenú transformáciu slovenského hospodárstva. Transformácia priemyslu musí byť dostatočne ambiciózna do tej miery, aby Slovensko nezaostávalo za európskym trendom a nestratilo konkurencieschopnosť. Za týmto účelom sa vláda zaväzuje smerovať finančné prostriedky z Environmentálneho fondu a Modernizačného fondu predovšetkým do zelenej transformácie hospodárstva a do podpory tých projektov, ktoré majú výrazný prínos pre konkurencieschopnosť podnikov a rozvoj infraštruktúry chrániacej životné prostredie.

Vláda sa zaväzuje viesť intenzívny dialóg s priemyselnými podnikmi a podnikateľským sektorom s cieľom identifikovať v dostatočnej miere záujmy slovenského hospodárstva, ktoré bude následne na pôde hlasovacích orgánov Európskej únie presadzovať a obhajovať. Cieľom vlády je nevystavovať slovenský priemysel vyšším reguláciám, neuplatňovať prísnejšie obmedzenia a nepresadzovať nákladnejšie riešenia, ako predpokladajú smernice Európskej únie.

Kľúčová otázka

Aký je vývoj podielu priemyselnej výroby na HDP?

Kľúčové zistenia

  • Podiel priemyselnej výroby na HDP v roku 2005 dosiahol 20,6 % a v roku 2022 klesol na 20,3 %. V hodnotenom období mal nejednoznačný trend. Najnižšiu hodnotu dosiahol v roku 2020 z dôvodu výskytu pandémie Covid-19.
  • Medziročne došlo k poklesu podielu priemyselnej výroby na HDP o 0,1 p.b.
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_neutral emo_neutral emo_neutral
Indikátor zaznamenal od roku 2005 do roku 2022 kolísavý trend podielu priemyselnej výroby na HDP SR. V strednodobom hodnotení 2015 – 2022 bol zaznamenaný kolísavý trend podielu priemyselnej výroby na HDP SR. Medziročne medzi rokmi 2021 – 2022 došlo k miernemu poklesu podielu priemyselnej výroby na HDP SR.
 

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

HDP v priemyselnej výrobe v roku 2022 dosiahol 109 645,2 mil. eur (b.c.) a v porovnaní s rokom 2005 došlo k jeho nárastu o 117,2 %. V roku 2022 v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k nárastu HDP v priemyselnej výrobe o takmer 9,4 %. HDP v priemyselnej výrobe v hodnotenom období zaznamenal medziročný pokles v rokoch 2009, 2013, 2016 a v roku 2020. Najvýraznejší pokles tvorby HDP v priemyselnej výrobe bol zaznamenaný v  roku 2020 v dôspedku pandémie Covid-19.
 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ivana Malatincová, SAŽP, ivana.malatincova@sazp.sk