M. Haluš: Máme veľký potenciál vytvoriť viac hodnoty z už dostupných zdrojov

07.11 2017, TASR

Bratislava, 6. novembra - Najväčší potenciál na zvýšenie zdrojovej efektivity hospodárstva, v ktorej Slovensko zaostáva za priemerom Európskej únie, má byť v odpadovom hospodárstve, materiálovo a energeticky náročných sektoroch a v hospodárení s drevom.

,,Máme veľký potenciál vytvoriť viac hodnoty z už dostupných zdrojov," hovorí Martin Haluš, šéf Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) pri ministerstve životného prostredia.

Cieľom zdrojovej efektivity je vytvoriť čo najväčšiu hodnotu z čo najmenšieho objemu zdrojov a tým minimalizovať negatívne dosahy na životné prostredie. ,,Keďže slovenská ekonomika je odkázaná na dovoz kľúčových komodít, ako sú napríklad fosílne energetické zdroje či kovy, tento koncept má pre nás obzvlášť veľký význam. Kým spotreba všetkých materiálov na osobu sa u nás blíži priemeru EÚ, materiálová efektivita, teda vytvorený hrubý domáci produkt z množstva spotrebovaných materiálov, výrazne zaostáva za európskym priemerom," priblížil Haluš.

Slovensko má podľa jeho slov medzery napríklad v miere recyklácie, takmer dve tretiny komunálneho odpadu končí na skládkach. ,,Materiálovo a energeticky náročné sektory ako ťažba a výroba elektriny z uhlia a oceliarsky priemysel majú dlhodobo klesajúcu zamestnanosť a sú dotované. Pridaná hodnota v sektoroch ťažby a spracovania dreva je v pomere k vyťaženému, respektíve spotrebovanému drevu výrazne nižšia, než je priemer OECD," vymenoval Haluš. Na Slovensku sa podľa posledných dostupných dát pre všetky krajiny OECD z rokov 2008 až 2012 na jeden kilometer štvorcový lesa priemerne ročne vyťažilo 488 ton dreva, čo je druhá najvyššia hodnota.

Na zvýhodnenie triedenia Slovensko potrebuje podľa Haluša zvýšiť poplatky za skládkovanie a zároveň vytvoriť systém, ktorý prináša občanom priamy finančný benefit z triedenia. ,,Zároveň je nutné zvýšiť prevenciu vzniku odpadu a sprísniť boj s nelegálnymi skládkami. Znižovaniu potravinového odpadu by napomohla aj zmena v označovaní termínu, dokedy možno potravinu bezpečne skonzumovať. V súčasnosti označenie "minimálna trvanlivosť" na trvanlivých potravinách býva zamieňaná s označením "spotrebujte do". Výsledkom čoho aj bezpečné potraviny ako napríklad cukor zbytočne končia v odpade. Okrem toho treba zvážiť postupné obmedzenie tvorby biologicky rozložiteľného odpadu v supermarketoch a reštauráciách," zhrnul.

Pripomenul, že Slovensko musí, aj v zmysle záväzkov z Parížskej dohody, postupne prechádzať na udržateľnejší a environmentálne menej škodlivý model ekonomiky. ,,Dotácie na výrobu elektriny z uhlia by preto mali byť postupne utlmené a regiónu ponúknutý nový rozvojový program. Už dnes pritom existujú projekty, ktoré využívajú banské teplo na iné obchodné aktivity ako napríklad chov rýb či zeleniny. Úrady práce musia zvýšiť svoju efektívnosť, aby boli schopné aj pomocou rekvalifikácie integrovať najmä starších a nízko kvalifikovaných uchádzačov naspäť na trh práce," povedal Haluš.

Odporúča tiež zhodnotiť, či súčasný systém dotácií nepresúva spracovanie dreva do sektorov s nižšou pridanou hodnotou. ,,Zároveň je nutné zlepšiť informovanosť v lesnom hospodárstve zverejnením už dnes dostupných údajov o lesoch za čo najmenšie lesné jednotky, vrátane reálnej a plánovanej ťažby a časových radov údajov," doplnil.

Slovensko v materiálovej efektivite zaostáva za priemerom Európskej únie. Ak by bola naša ekonomika schopná produkovať "viac" pri menšej spotrebe materiálov, pomohlo by to životnému prostrediu a znížila by sa aj závislosť od dovozu surovín. Ukázala to štúdia, na ktorej spolupracovali Inštitút environmentálnej politiky a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Copyright © TASR 2018
Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

Súvisiace články

Značky

Energetika Rezort MŽP SR Udržateľná spotreba a výroba