X Vážení užívatelia,
dovoľujeme si vám oznámiť, že dňa 27. 11. (cca od 8:00 do 16:00) bude prerušená distribúcia elektriny v zmysle ustanovenia § 31 odsek 2 písm. t) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z tohto dôvodu nebude www.enviroportal.sk prístupný. Ďakujeme za porozumenie.
Redakcia

Jozef Ľudovít Holuby - slovenský polyhistor Belovho formátu

11.05 2006, Enviroportal

Jozef Ľudovít Holuby - slovenský polyhistor Belovho formátu

Dňa 25. marca uplynulo už 170 rokov od narodenia významnej slovenskej osobnosti Jozefa Ľudovíta Holubyho, v júni si pripomenieme 83. výročie jeho úmrtia.

Jozef Ľudovít Holuby - (* 25. 3. 1836 Lubina - + 15. 6. 1923 Pezinok) patrí medzi najvýznamnjšie slovenské vedecké a kultúrne osobnosti. Bol nielen národne uvedomelým človekom a kňazom, ale aj prírodovedcom, historikom, archeológom, spisovateľom a národopiscom. Miloval ľud a jeho zvyky a, i keď pomerne veľa času strávil na cestách, takmer celý svoj život prežil na dedine.
Predovšetkým však bol botanikom svetového mena a jedným z najlepších znalcov slovenskej flóry. Mal blízky vzťah k prírode, pričom si všímal a opisoval nielen rastliny, ale aj ostatnú prírodu a jej krásy, geologické útvary a faunu.

Pezinský rodák, historik František Bokes o ňom napísal: "Od smrti Mateja Bela, historiografa kráľovstva uhorského a osvietenského polyhistora 18. storočia európskej úrovne, nemalo Slovensko vedeckého pracovníka dosahujúceho významu Belovho, až v J. Ľ. Holubym."

Narodil sa 25. marca 1936 v rodine evanjelického kňaza Juraja Holubyho v Lubine pri Trenčíne. Otec ho odmala viedol ku vzťahu k prírode. Učil syna spoznávať nielen rastlinky, ale zasväcoval ho aj do tajov matematiky, histórie, učil ho latinčinu a nemčinu. Stredné školy navštevoval najskôr v Modre, potom v Bratislave. V bývalom slobodnom kráľovskom meste Modre prežil J. Ľ. Holuby dva študentské roky na evanjelickom gymnáziu (1847/48 a 1849/50), kde rektorom v tom čase bol Janko Kalinčiak, známy slovenský spisovateľ a národovec. Pre mladého študenta boli dôležité aj stretnutia s Dionýzom Štúrom, vtedy už známym geológom na Ríšskom geologickom ústave vo Viedni, ktorý často navštevoval svojich rodičov v Modre. V rokoch 1850 - 1855 začal Holuby študovať na evanjelickom lýceu v Bratislave. Tam sa jeho záujem o prírodné vedy, najmä o botaniku, prehĺbil vďaka vplyvu profesora prírodopisu Karola Csadera, ktorého knižnica sa stala studnicou jeho vedomostí v tomto období. Vtedy uverejnil Holuby aj svoje prvé botanické práce.
V Bratislave začal študovať teológiu, ktorú dokončil vo Viedni. Po skončení Bohosloveckej fakulty bol Holuby krátko kaplánom v Skalici a potom pôsobil plných štyridsaťosem rokov v Bošáckej doline - v Zemianskom Podhradí ako kňaz, konsenior i senior.
Toto obdobie predstavuje najplodnejšie roky jeho botanickej činnosti, keď sa postupne vypracoval na významného botanika svetového mena. Holuby dokázal nielenže rozpoznať každú rastlinku, ale viacero, dovtedy nepopísaných, objavil. Ako botanik udržiaval styky približne so sto päťdesiatimi prírodovedcami z celého sveta. Na dôchodku sa usadil u svojej dcéry Boženy Emílie Františky, ktorá bola vydatá za farára Žarnovického v Pezinku. Tá opatrovala otca až do jeho smrti. J. Ľ. Holuby mal s manželkou Emíliou, rodenou Čulíkovou ešte 3 iné deti - synov Cyrila a Jána Gustáva a dcéru Ľudmilu. Jozef Ľ. Holuby zomrel 15. júna roku 1923 v Pezinku. Jeho hrob zdobí pomník vytvorený popredným slovenským architektom Dušanom Jurkovičom.

J. Ľ. Holuby sa vedeckej a popularizačnej činnosti venoval vyše 70 rokov. Ťažiskom jeho botanickej odbornej práce bola najmä floristika. Publikoval práce týkajúce sa flóry z okolia Bratislavy a svojho pôsobiska. Prispel k poznaniu flóry okolia Pezinka, Tematínskych kopcov a Považského Inovca a významnej prírodnej rezervácie Šúr pri Svätom Jure. Presadil sa aj ako systematik a v Uhorsku bol špecialistom na rod Rubus (ostružina). Prírodovedci pokladajú Jozefa Ľudovíta Holubyho za najlepšieho znalca malín a černíc v celom Uhorsku. Až päťdesiatpäť druhov je označených jeho menom, ako aj ďalších dvadsať iných rastlín. Holuby bol vo svojej dobe najlepším znalcom kveteny Slovenska.
Český botanik Karel Domin sa vyjadril: "Všetci stredoeurópski floristi obracali sa v sporných otázkach týkajúcich sa kveteny Slovenska na Holubyho ako na najpovolanejšieho znalca a mnohé jeho písomné odpovede, uverejnené inými autormi, dopĺňajú jeho bohatú publikačnú činnosť."
Holuby prispieval do päťdesiatich deviatich časopisov a zborníkov, z toho do štyridsiatich ôsmich českých a slovenských, do jedenástich nemeckých a maďarských a uverejnil okolo dvesto päťdesiat článkov a štúdií.

J. Ľ. Holuby zostavil tri herbáre. Prvý s vyše 12 000 exemplármi predal a teraz sa nachádza v Bukurešti. Druhý herbár, ktorý obsahuje zväčša rastliny z niekdajšej Trenčianskej župy, daroval Slovenskej muzeálnej spoločnosti v Martine. Svoj tretí herbár, ktorý začal zakladať na penzii v Pezinku, zameral na kvetenu pezinského okolia, kde zozbieral do 1 200 druhov rastlín. Tento herbár venoval Botanickému ústavu Karlovej univerzity v Prahe.
Významná je aj jeho zbierka machov (približne 3 000 exemplárov), ktorá sa nachádza v rumunskom Kluži.
Jeho najväčšou botanickou prácou je klasické dielo Flora des Trencsiner Comitates z roku 1888. Venoval sa využívaniu rastlín v ľudovom lekárstve. Jozef Ľudovít Holuby sa venoval aj mykologickému výskumu. V neuverejnenom rukopise Soznam húb okolo Zem. Podhradia mňou aj inými dosiaľ v Trenčianskej stolici objavených opisuje 638 druhov húb nájdených v rokoch 1876 až 1884, vrátane hľuzoviek.

Okrem botaniky sa venoval národopisnému a historickému výskumu. Venoval sa zaznamenávaniu slovenských rozprávok, zvykov, mravov, ľudovému liečiteľstvu, výtvarným prejavom, duchovnej a materiálnej kultúre slovenského ľudu vôbec. V časopise Český lid uverejnil 209 ľudových piesní v rámci viacerých článkov. Úzko spolupracoval s Muzeálnou slovenskou spoločnosťou a prispieval do jej Zborníka. Mnoho jeho prác, najmä historických, ostalo zatiaľ v rukopisoch. Jeho spomienky na mladosť a štúdia vyšli knižne pod názvom Rozpomienky. Rozprávky, povesti a rôzne postrehy zo života slovenského ľudu boli vydané v knihe Národopisné práce a Obrazy zo života. Na základe jeho článkov z oblasti archeológie robil Archeologický ústav SAV v Nitre na území Zemianskeho podhradia úspešný dlhoročný archeologický prieskum.

J. Ľ. Holuby bol veľmi skromný napriek tomu, že zastával postupne mnoho významných funkcií. Holuby sa počas pôsobenia v Zemianskom Podhradí stal členom a neskôr i predsedom Prírodovedného spolku Trenčianskej župy. Roku 1897 ho vymenovali za člena Národopisnej společnosti československej a za vedeckú činnosť bol o dvadsaťpäť rokov prijatý za dopisujúceho člena Českej akademie věd a umění. Roku 1922 bol Přírodovědeckou fakultou Karlové univerzity v Prahe promovaný v aule Univerzity Komenského v Bratislave za čestného doktora. Holuby sa stal prvým čestným členom Československej botanickej spoločnosti; bol aj členom mnohých domácich i zahraničných vedeckých spolkov...
Na jeho počesť udeľuje Slovenská botanická spoločnosť pri Slovenskej akadémií vied od roku 1984 vynikajúcim botanikom pamätnú Holubyho medailu za mimoriadnu prácu v botanike.

Na počesť prírodovedca a národovca J. Ľ. Hplubyho bolo v Lubine zriadené Múzeum Samuela Štúra a Jozefa Ľudovíta Holubyho, ktoré sa nachádza v rodnom dome S. Štúra. Po rekonštrukcii objektu, zapísaneho do zoznamu kultúrnych pamiatok, tu Obecné zastupiteľstvo v Lubine za pomoci Matice slovenskej zriadilo múzeum, ktoré bolo sprístupnené roku 1992.
V Zemianskom Podhradí, ktoré je neodmysliteľne spojené s menom Jozefa Ľudovíta Holubyho, je zriadený Pamätný dom Jozefa Ľudovíta Holubyho a Ludovíta Riznera. Bol otvorený v októbri 1994. Nachádza sa v budove bývalej ev. a. v. fary. Je tam uložené množstvo dokumentov z plodného a dlhého života výnimočného človeka, ktorý vnášal do Bošáckej doliny učenosť, výrečnosť a vzdelanosť, ktoré široko-ďaleko presiahli rámec regiónu.

Keďže veľkú časť života prežil Holuby v malokarpatských mestečkách Modra a Pezinok, bol v ich okolí na jeho počesť zriadený Náučný chodník Cesta Dr. J. Ľ. Holubyho s 15 zastávkami na trase 1. Modra - 2. Kráľová - 3. Harmónia - 4. Zámčisko - 5. Medvedia skala - 6. Piesok - 7. Pánsky dom - 8. Tisove skaly, Observatórium - 9. Vápenka - 10. Veľká Homola - 11. Traja Jazdci - 12. Holubyho lesostep - 13. Zumberg - 14. Kúpele - 15. Pezinok.
Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva pripravilo na počesť tejto významnej ososbnosti slovenských dejín výstavu, ktorá potrvá do 25. mája 2006.

Zdroj: SAŽP, www.muzeum.sk, www.pezinok.sk, www.civil.gov.sk




Copyright © Enviroportal 2017

Súvisiace články

Značky